Slováci sa do volieb nehrnuli
Ide o absolútny rekord v účasti od reformy slovenského regionálneho usporiadania na prelome tisícročí.
Rekord dosiaľ držali vôbec prvé voľby do vyšších územných celkov v histórii nezávislého Slovenska.
Do volebných miestností si v rámci prvého kola našlo v prvý decembrový deň roku 2001 cestu 26 percent oprávnených voličov.
Potom to už u nás so župnými voľbami išlo dolu vodou. V decembri 2005 volilo v prvom kole 18 percent Slovákov, v druhom dokonca 11,1, čo je doteraz absolútny negatívny rekord.
O štyri roky neskôr aj v roku 2013 sa účasť na prvom kole pohybovala okolo 20 percent.
Prečo teda túto sobotu došlo k takému výraznému nárastu.
Jeden z dôvodov možno hľadať v rozhodnutí vlády Roberta Fica o zmene z dvojkolových na jednokolové voľby do vyšších územných celkov.
Zmena pod paľbou kritiky
Poslanci parlamentu schválili túto novelu zákona začiatkom februára tohto roka.
„Praktické skúsenosti ukázali, že voliči sú skôr motivovaní zúčastniť a na prvom kole volieb, v ktorom volia aj poslancov do zastupiteľstva samosprávneho kraja. Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov. Štát však na zabezpečenie druhého kola voľby vynakladá nezanedbateľné finančné prostriedky,“ zdôvodnili v predloženej správe smerácki poslanci Vladimír Faič, Martin Glváč, Tibor Glenda, Dušan Jarjabek a Martin Nemky, ako Gábor Gál a Andrej Hrnčiar za poslanecký klub koaličného Mostu-Híd.
Opozícia toto rozhodnutie ostro kritizovala. Tvrdila, že Smeru ide len o to, aby získala pod svoju kontrolu Bratislavu. Tá je totiž dlhodobo pravicová, zatiaľ čo vo zvyšku Slovenska dominoval práve Smer.
„Je obrovským diletantizmom, keď vládni poslanci idú meniť volebný systém pár mesiacov pred voľbami,“ vyhlásila napríklad Veronika Remišová z OľaNO.
Menej v prvom, viac v druhom kole
V sobotu však došlo k zaujímavému efektu. Zmena systému na jednokolový nakopla rekordný počet Slovákov, aby išli odovzdať svoj hlas v župných voľbách.
V predchádzajúcich hlasovaniach totiž mnohí nechávali svoju účasť na druhé kolo, keď sa reálne rozhodovalo medzi dvoma kandidátmi.
Navyše, Slováci zrejme majú ešte v živej pamäti situáciu z apríla 2004, keď si v prvom kole prezidentských volieb mnoho z nich povedalo, že pôjdu podporiť pravicového kandidáta Eduarda Kukana až v kole druhom.
Napokon sa vo finále stretol neskorší víťaz Ivan Gašparovič s Vladimírom Mečiarom. Mnohí Slováci tak volili Gašparoviča ako menšie zlo.