Na post premiéra sa zvažoval aj Sulík
Opozičné strany SaS, OĽaNO a KDH síce tvrdia, že úspech zo župných volieb sa dá pretaviť aj do tých parlamentných iba spoluprácou v rámci opozície, o spoločnej koalícii však ani jedna z nich zatiaľ nehovorí.
Podľa Hlinu musia strany vydržať a až po voľbách môžu zápasiť medzi sebou. Zamerať sa teraz musia viac na komunálne voľby, ktoré budú v novembri.
V prípade vyprofilovania SaS iným smerom ako pri jej vzniku sa viac ako o jej lídrovi Richardovi Sulíkovi na premiérskej stoličke hovorí práve o Alojzovi Hlinovi ako o tom, ktorý by mohol využiť pokles smeráckej podpory vo svoj prospech.
Situácii v SaS sme sa po odchode jej člena Martina Poliačika venovali aj tu.
Práve s jeho odchodom sa uvádzal argument, že strana sa namiesto toho, aby sa prispôsobovala dianiu vo svete, prispôsobuje viac rétorike Sulíka, ktorý sa od liberálnych hodnôt odkláňa skôr ku konzervatizmu a euroskepticizmu.
Do volieb je ešte ďaleko
Strane KDH určite pomohla zmena lídra, keďže v podobe Jána Figeľa na čele smerovala pomaly do politického zabudnutia, keď sa pri vlaňajších parlamentných voľbách ani nedostala do parlamentu. S Hlinom na čele si nielenže svojich voličov udržala, ale začala aj získavať nových.
Úspechu KDH sme sa venovali aj tu.
Viac ako možnosť, že sa Hlina stane premiérom sa však rozoberá, či by nemal byť jeho post šéfa KDH ohrozený novým prešovským županom Mariánom Majerským.
Podľa Hlinu je však predčasné o tom hovoriť, keď ešte ani úplne neodzneli župné voľby.