Pri osobe predsedu parlamentu Andreja Danka sa veľa ľuďom zjaví jeho preslávené bozkávanie výložiek pri povýšení z hodnosti desiatnika na hodnosť kapitána v zálohe. Sám priznal, že bozkávanie bolo komunikačnou chybou.
Po kauze sa jeho popularita prepadla, čo zistila aj agentúra Focus – pred rokom si ho ako premiéra vedela predstaviť takmer polovica opýtaných, po bozkávacej afére by ho na tomto poste prijalo iba cez 34 percent z nich. Odborníci následne Dankovi vyčítali, že jeho komunikácia zlyhala z hľadiska zvládania krízových situácií.
Dankovi posledný rok pridal oheň do sopky nepopularity aj jeho povestný slovník, prešpikovaný unikátnymi dankovskými perlami. Do bežnej reči je tak už s rôznymi modifikáciami zasadený výrok „Žiaden človek nedokáže dať toľko lásky človeku, ako dokáže dať len človek človeku“. Danko výroku vytýkal, že je vystrihnutý z kontextu a niesol pôvodne inú myšlienku.
Za svojím špecifickým vyjadrovaním tiež vidí svoj gemerský pôvod. Ku koncu roka mu s (ne)popularitou zamiešal aj jeho prejav v ruskej Dume, za čo bol terčom kritiky od opozičných poslancov, europoslancov a verejnosti.