Svet sa vtedy viac ako tri roky nachádzal vo vojne proti terorizmu. Necelé dva roky predtým padol režim irackého diktátora Saddáma Husajna a Európou otriasali teroristické útoky.
Len o päť mesiacov po samite udreli radikálni islamisti na londýnsku hromadnú dopravu. Pri štyroch koordinovaných explóziách zahynulo v britskej metropole 56 ľudí vrátane štyroch útočníkov.
Práve Slovensko vedené vládou premiéra Mikuláša Dzurindu v tom čase vystupovalo ako súčasť západnej koalície na čele s USA v boji proti terorizmu.
Naši vojaci bojovali po boku amerických jednotiek proti extrémistickým skupinám.
„Pre dosiahnutie slobody v Afganistane a v Iraku podstúpilo Slovensko výrazné riziká. Zachovali ste sa ako dôveryhodný priateľ a spoľahlivý spojenec. Amerika preto pomôže zlepšiť slovenské ozbrojené sily, aby sme mohli spoločne posilniť našu schopnosť usilovať o vec slobody,“ povedal Bush v prejave na zaplnenom Hviedoslavovom námestí.
Slovensko však zároveň patrilo medzi tých členov západných organizácií, ktorí mali k Rusku historicky aj jazykovo najbližšie. Svoju úlohu zohrávala pri výbere miesta samitu geografická poloha v strede Európy.
„Spojené štáty a Rusko mali v tom čase rovnakého nepriateľa – terorizmus. Bush sa snažil vylepšiť vzťahy USA s Moskvou a zapojiť ju viac do spoločného boja proti extrémistom. Pokračujúcou vojnou v Iraku začala táto spolupráca upadať,“ vysvetlil pre HN Pavel Havlíček, analytik Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky.