Slovenskej polícii pomáhajú s vyšetrovaním vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej zahraniční partneri vrátane amerického FBI či britského Scotland Yardu. Je takáto spolupráca na ťažkých prípadoch bežná a zažili ste ju vo svojej praxi aj vy?
To sa v čase, keď som bol vyšetrovateľom ja, skutočne nedalo. Zákonná úprava bola vtedy úplne iná. Dnes to už zákon umožňuje.
Kedy sa takáto spolupráca využíva?
Zákon hovorí, že by to malo byť najmä v prípadoch, keď vyšetrovanie presahuje územie Slovenska. Ide predovšetkým o organizovaný zločin, ktorý pôsobí vo viacerých štátoch. Takže áno, v súčasnosti je to možné, a to aj v tomto prípade. V minulosti to možné nebolo.
Prípad únosu Michala Kováča mladšieho do cudziny, ktorý ste vyšetrovali, mal presah do Rakúska...
To je síce pravda, ale vtedy nebolo možné zostaviť medzinárodný tím ani v prípadoch presahujúcich územie krajiny. Na základe určitých dohôd síce mohli spolupracovať bezpečnostné zbory, ale to bolo asi tak všetko. Teraz je možné vytvoriť aj spoločný tím. Avšak dosiaľ nepoznám žiadny prípad, keď by u nás takýto medzinárodný tím vyšetrovateľov vznikol.
Vyšetrovateľom vraždy pomáhajú aj informácie, ktoré získajú od partnerských krajín. Mohli ste sa na takúto pomoc spoľahnúť i vy?
Výmena informácií síce bola možná, ale bolo to dosť komplikované. Išlo to buď cez ministerstvá spravodlivosti, alebo cez generálne prokuratúry.
Čo sa týka získavania informácií, premiér Robert Fico vypísal odmenu jeden milión eur za oznámenia vedúce k dolapeniu páchateľov vraždy. Je to štandardný postup?
Na Slovensku som sa s tým ešte nestretol, je to pre mňa novinka. Treba však povedať, že každá výpoveď musí byť hodnotená z viacerých hľadísk. A jedným dôležitým hľadiskom sú okolnosti možnej predpojatosti. Takže ak sa budú zabezpečovať informácie aj takouto cestou, je potrebné s tým počítať.
Môžete uviesť konkrétny príklad, keď falošná informácia zaviedla vyšetrovateľov na zlú stopu?
Pred niekoľkými rokmi došlo v Budapešti k veľmi závažnému trestnému činu. Išlo o bankovú lúpež, pri ktorej sa strhla prestrelka. Dlho sa to nedarilo objasniť, tak vypísali veľkú odmenu. Na základe takto získaných informácií boli údajní páchatelia obvinení, obžalovaní aj odsúdení, dokonca na doživotie.
Ako to celé dopadlo?
Našťastie – z pohľadu pôvodne odsúdených – došlo v inom meste k ďalšej trestnej veci, pri ktorej páchatelia použili jednu zbraň aj z tej prvej trestnej činnosti. Vďaka tomu sa podarilo nájsť aj pravých páchateľov. Tí pôvodní boli pritom usvedčení na základe dôkazov získaných za vypísanú odmenu.
Ste teda proti tomu, aby si polícia pomáhala aj takýmto spôsobom?
Ja netvrdím, že to nepomôže. Môže to pomôcť. S takýmito informáciami však treba veľmi citlivo naložiť, pretože prvok predpojatosti tam môže byť. A tieto informácie môžu byť len konštrukciou nie výlučne s cieľom zistiť pravých páchateľov, ale získať odmenu.
Polícia najprv nešpecifikovala čas zločinu. Až neskôr požiadala vodičov, aby jej poskytli zábery z kamier ich automobilov zachytené v stredu. Nepriamo tým potvrdila, že k vražde došlo v stredu. Išlo podľa vás o taktický zámer, aby sa vrahovia nedozvedeli, čo všetko už vyšetrovatelia vedia?
Pri takýchto násilných trestných činoch je dosť komplikované zisťovať presný čas úmrtia. Pri vyšetrovaní existujú určité taktické postupy, na základe ktorých sa rozhoduje, kedy sa čo zverejní a v akom prípade sa informácie zverejniť nemôžu. Samozrejme, s takýmto niečím sa vždy počíta. Polícia takto postupuje nielen v tomto, ale aj iných prípadoch.
Od vraždy po objavenie tiel ubehli štyri dni. Čo to pre vyšetrovanie znamená? Naozaj zohráva každý jeden deň veľkú úlohu v tom, aká je šanca dolapiť páchateľov?
Určite to sťaží prácu polície, keďže v tomto prípade majú páchatelia výrazný náskok. Vo všeobecnosti vždy platí, že vyšetrovanie je špecifická rekonštrukcia. Tak ako v bežnom živote, keď niečo rekonštruujeme s určitým odstupom času, je rekonštrukcia vždy komplikovanejšia a náročnejšia. A povedal by som, že pri vyšetrovaní to platí dvojnásobne. Na druhej strane to neznamená, že aj keď je väčší časový odstup, tak nie je možné trestný čin objasniť.
Kedy nastáva kritické obdobie, po ktorom začína šanca na objasnenie rapídne klesať?
To sa nedá takto presne časovo ohraničiť. Niekedy sa v procese vyšetrovania naskytnú také dôkazné prostriedky, ktoré sú nezvratné aj po dlhšom čase. Raz prídu tieto dôkazy skôr, inokedy neskôr. Skutočne nie je možné vymedziť to nejakým číslom.
Ako na vyšetrovateľov vplýva politický rozruch, ktorý okolo tohto prípadu vypukol? Komplikuje im to prácu?
Vyšetrovateľom ani nie. Skôr dochádza k istým deformáciám pri informovaní verejnosti.
Keby napríklad padla vláda, prípadne by sa vymenil minister vnútra a policajný prezident, bol by to vážny zásah do práce vyšetrovateľov? Pribrzdilo by sa ich vyšetrovanie, alebo pracujú nezávisle od osoby ministra?
Vyšetrovateľ je v zmysle trestného poriadku procesne samostatný. Malo by to teda byť úplne jedno, kto stojí na čele ministerstva vnútra. Jeho sa to týkať nemá. Samozrejme, minister je zodpovedný za vytvorenie určitých podmienok v rezorte. Takže sekundárne sa to môže policajta dotknúť, ale priamo v tomto konkrétnom prípade si to neviem predstaviť.
Aké máte s touto záležitosťou osobné skúsenosti vy?
Ja som robil vyšetrovateľa dlhé roky a bolo mi úplne jedno, kto je ministrom.
Policajný prezident Tiboš Gašpar už na prvej tlačovej konferencii hovoril, že táto vražda pravdepodobne súvisí s prácou zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Je bežné, že o možnom motíve sa informuje tak skoro, keď sú známe ešte len základné fakty o prípade?
Veľmi rýchlo sa vždy robí určitý profil obete. Na základe toho profilu sa stanovujú rôzne verzie. Tým, že išlo o investigatívneho novinára, ktorý mal určité problémy, sa takýto motív dostáva do popredia. Napokon, policajný prezident to neprezentoval tak, že je to určite tento motív. Povedal, že to je jeden z možných motívov.
Vyjadril sa, že je najpravdepodobnejší...
Je možné pripustiť, že sa s týmto motívom bude určite počítať ako s tým hlavným. Teraz bude otázkou ďalšieho vyšetrovania a dokazovania, či sa bude potvrdzovať alebo vyvracať.
Takže prezident nepochybil, keď to povedal?
Nepovedal by som, že ide o nejaké pochybenie. Takýto motív je skutočne namieste. Ak povedal, že sa s takýmto motívom bude počítať, tak je to v súlade so zákonom. Každá verzia je predsa v podstate motívom. Na základe nich sa stanovujú určité úlohy, pomocou ktorých sa potom všetky motívy preverujú.
Zároveň vyšli najavo informácie, že Kuciak komunikoval s políciou kvôli vyhrážkam podnikateľa Mariána Kočnera voči svojej osobe. Majú sa novinári cítiť bezpečne, keď polícia nekonala ani v takýchto prípadoch?
Ak som to správne zachytil, tak policajný prezident vysvetlil, ako k tomu došlo. Celá vec sa v konečnom dôsledku riešila ako priestupok. Nie každé oznámenie spĺňa hneď atribúty trestného činu. Prípad sa najprv analyzoval, bol na Generálnej prokuratúre, ktorá to následne odstúpila. Na polícii sa ešte stratil nejaký čas s vecnou a miestnou príslušnosťou. Nakoniec sa to skončilo ako priestupok.
Ján Kuciak vo svojom statuse na Facebooku napísal, že trvalo 44 dní, kým vôbec zistil, čo sa stalo s týmto podnetom. Je to normálne?
Záleží to na tom, aké sú skutkové okolnosti a čo toto podanie obsahuje. Podľa toho sa k nemu aj pristupuje. Ak takáto vec a celé toto podanie skončilo ako priestupok, tak asi nebol dôvod na nejaké veľmi razantné a rýchle konanie.
Kočner Kuciakovi povedal, že bude hľadať špinu na neho a jeho rodinu. Môžeme to považovať za vyhrážanie?
K tomu sa vyjadril aj samotný Kočner. Ja neviem, či odprezentoval skutočnosti tak, ako sa naozaj stali. Avšak to, že dvaja ľudia majú medzi sebou nejaký konflikt, ešte určite nemá dimenziu trestného činu. Ak totiž máme hovoriť o vyhrážaní alebo vydieraní, tak tam musí byť skutočne hrozba, ktorá má istú intenciu. To znamená, že musí svojou povahou vzbudiť obavu o život a zdravie. To, že niekto má s iným človekom konflikt a telefonuje mu, možno aj s určitými emóciami, samo osebe ešte trestným činom nie je.
Objavila sa myšlienka, že investigatívny novinár sa musí o svoj život najviac obávať vtedy, keď informácia ešte nebola zverejnená a článok nevyšiel. Súhlasíte s tým?
Táto myšlienka má zmysel. Ak sú už dôkazy na svete, ide len o pomstu a tá často nič nerieši. Práve naopak, ešte zhorší postavenie podozrivých osôb či páchateľov trestných činov. Tie sú mnohokrát páchané práve preto, aby trestná činnosť nevyšla najavo.
Slovensko v súčasnosti zažíva najmasívnejšie vyšetrovanie v dejinách. Čo to v praxi z vašich skúseností znamená? Ide všetko ostatné bokom?
Zažil som situácie, kde boli zriadené veľké tímy a skutočne záležalo na tom, aby sa prípad podarilo vyriešiť čo najskôr. Takéto tímy pozostávajú z veľkého množstva policajtov aj odborníkov. Ich činnosť má rozhodne veľkú prioritu. Ale v žiadnom prípade nemôže ísť všetko ostatné bokom. To sa takto nedá spraviť.
Takže vyšetrovanie iných činov nebude brzdené tým, že sa celá energia vynaloží len na jeden prípad?
Rozhodne nie, konať sa musí vo všetkých prípadoch. Nečinnosť verejného činiteľa je predsa v podstate trestným činom. A práve toho by sa polícia dopustila, ak by v ostatných prípadoch nekonala. Nemôže teraz všetko ostatné odložiť do skrine a poslať tisícky policajtov, aby robili iba na tomto jednom prípade. To by bol nezmysel, ktorý by sa len míňal účinku. Na tomto prípade musí pracovať určité limitované množstvo ľudí s dôkladne rozdelenými úlohami.
Kto je Peter Vačok
Bývalý elitný vyšetrovateľ je známy najmä tým, že v roku 1995 vyšetroval únos Michala Kováča mladšieho do cudziny. Keď zistil, že za únosom stojí Slovenská informačná služba, tak ho z tohto prípadu odvolali. V apríli 1996 odišiel na vlastnú žiadosť z polície a odvtedy sa venuje advokátskej činnosti.