Rok 2012 priniesol novú národniarsku hviezdu, Andreja Danka. Belousovová vtedy na jeho zvolenie vo svojom blogu reagovala, že „je smiešne, že sa predsedom SNS stal človek, ktorého materinská reč je maďarčina. Jeho matka je Maďarka ako repa! Nemám nič proti Maďarom, ale myslím si, že Slováci ešte nie sú natoľko retardovaný národ, aby im predsedu národnej strany musel robiť Maďar“.
Čestným predsedom strany sa stal Slota, v roku 2013 ho však delegáti vylúčili ako výsledok disciplinárneho konania pre nehospodárne nakladanie s majetkom SNS, čím ohrozil jej existenciu. „Niekto, kto vylučuje, musí mať aj dôvod k tomu, aby vylučoval. A tento dôvod tam nie je,“ reagoval vtedy Slota. Do strany sa v roku 2014 vrátil aj bývalý poslanec a zakladateľ strany Anton Hrnko.
Pod Dankovým vedením vidno tendenciu zmierovania sa s Maďarmi. V roku 2015 vyzval Bugára, aby jeho strana riešila problémy, ktoré ľudí na Slovensku skutočne trápia a nevyťahoval kauzy z minulosti.
Odkazoval pritom na Bugárove výroky na tému Benešových dekrétov. „Politika Bélu Bugára patrí do minulého storočia. Neustála konfrontácia národnostných tém a vyťahovanie krívd minulosti neposunú Slovensko ani jeho obyvateľov akejkoľvek národnosti vpred,” uviedol líder národniarov.
Danko chcel SNS navrátiť zašlý lesk a slávu a spraviť z nej zase silnú politickú stranu, ktorá má svoje uznávané miesto v parlamente.
Pár dní po voľbách v roku 2016 však odkazoval na minulosť strany namiesto toho, aby napĺňal svoje dávnejšie slová venované Bugárovi: „Keď SNS vznikla v roku 1871, jej podstatnou esenciou sa stala maďarská otázka. A témy, na ktorých stála, neopúšťa ani za môjho predsedovania.“
Ako nakoniec dopadol postoj SNS voči maďarským zástupcom už vieme. V roku 2016 došlo v parlamente k netradičnému spojeniu v koalícii strán Smer-SD, Most-Híd, SNS a chvíľu aj Sieť. Vo voľbách sa vtedy národniari umiestnili na štvrtom mieste.