Financovanie Českej televízie plynie z televíznych poplatkov a zákonom vymedzenej podnikateľskej činnosti, k čomu patrí reklama alebo sponzoring. Hlavným zdrojom sú však televízne poplatky. Platba koncesionárskych poplatkov pri dvoch inštitúciách prebieha zvlášť: za televíziu platia občania mesačne 135 českých korún, v prepočte 5,3 eura a za rozhlas 45 korún, asi 1,8 eur.
Posledné zvyšovanie sa uskutočnilo v roku 2008. Ako aj Česká televízia na svojich stránkach informuje, v prípade jej hospodárenia ide o samostatný subjekt nezávislý na štátnom rozpočte.
Aj u našich susedov prebiehala debata o zrušení koncesionárskych poplatkov. Zoštátnenie médií už navrhoval predseda strany Sloboda priama demokracia Tomio Okamura, ale aj prezident Miloš Zeman, ktorý je voči Českej televízii dlhodobo kritický.
„V Česku sa diskusie okolo koncesionárskych poplatkov občas objavujú, ale v súčasnosti nie sú intenzívne. Polarita politickej scény zjavne nepraje zmenám, a tak sa do ich presadzovania nikto vážne neženie,“ hovorí profesor Jan Jirák z Katedry mediálnych štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.
Dopĺňa ho mediálny pedagóg a vedec Václav Štětka, podľa ktorého tieto debaty do značnej miery kopírovali volebný cyklus. Spomína aj majiteľa TV Barrandov Jaromíra Soukupa, ktorý vedie s Českou televíziou otvorenú vojnu a dlhodobo žiada zrušenie poplatkov.
V polovici marca obyvatelia viacerých českých obcí protestovali za zachovanie slobody slova a nezávislosti Českej televízie. Protestujúcich však Zeman označil za chudáčikov: „Keď bola demonštrácia za slobodu slova, tak za slobodu Českej televízie vôbec nie, ale za Kalouskovu televíziu," povedal.
Podľa neho bola strana TOP 09 s bývalým predsedom Miroslavom Kalouskom uprednostňovanou politickou stranou v televízii. „Zdá sa, že pre nemalú časť verejnosti sa obrana Českej televízie proti populistickým útokom na jej nezávislosť stáva symbolom obrany demokracie ako takej,“ dodáva Štětka.