Stredoeurópsky región zasiahli v uplynulých týždňoch silné prívalové dažde. Je to normálny jav, ktorý sa u nás dial aj pred desaťročiami, alebo ide o niečo nové pre naše pásmo?
Zrážky vrátane tých prívalových sa v našom priestore objavovali vždy. Situácia z posledných týždňov bola špecifická najmä v tom, že sa zrážky vyskytli po veľkom suchu, ktoré tu panovalo celé leto. V dôsledku toho bol odtok dažďovej vody, ktorá smeruje do tokov, relatívne malý. Máme teda tak trochu šťastie, že krajina bola suchá a dokázala prijať veľké množstvo spadnutých zrážok. Tým sa zároveň zlepšila situácia vyvolaná suchom.
Súviseli tieto zrážky s celkovými klimatickými zmenami, ktoré naša planéta zažíva?
Ja veľmi nerád hodnotím situáciu na základe výskytu jedného extrému. Oveľa istejší si budeme až pri určitom retrospektívnom pohľade. Pravdou však zostáva, že napríklad v porovnaní s prvou polovicou minulého storočia môžeme identifikovať jednoznačne teplejšie obdobie. Priemerná teplota je minimálne o jeden stupeň Celzia vyššia, čo nepochybne prispieva k suchu. Je pritom zaujímavé, že aj v roku 2015 bol priebeh do určitej miery rovnaký.
Čo sa pred troma rokmi dialo?
V polovici augusta bolo tiež veľké sucho, do ktorého prišla veľmi intenzívna zrážková situácia. Takže je tu určitá podobnosť s tohtoročným stavom. Avšak na to, či sa z toho stane normálny priebeh leta a predovšetkým jeho záveru, si ešte budeme musieť počkať. Uvidíme, či to bola iba náhoda alebo z toho bude bežný jav. V každom prípade tendencia k suchu je veľmi pravdepodobná, a to práve kvôli zvýšeným teplotám, ktoré zvyšujú výpar a nahrávajú takémuto vývoju.
Máme sa pripraviť na to, že takéto počasie sa v nasledujúcich rokoch bude opakovať?
Nie je najmenší dôvod domnievať sa, že by to tak nemalo byť. Je určite lepšie byť pripravený, než veriť, že sa situácia bude zlepšovať. Myslím si, že sa s extrémami v podobe sucha a následných prívalových zrážok budeme stretávať aj naďalej.
Vravíte, že prívalové zrážky sa v našom regióne objavovali aj v minulosti. Išlo len o jednorazovú výnimku počas konkrétneho roka?
Nie je to úplne tak. Aj v minulosti sa vyskytovali celé obdobia, ktoré boli veľmi extrémne. V Česku bolo napríklad veľmi extrémne obdobie od polovice 50. rokov až do polovice 70. rokov 19. storočia. Naozaj extrémne suché letá sa objavili najmä v rokoch 1858, 1865 a 1868. Celé spomínané dvadsaťročie bolo akýmsi suchým výkyvom a vrchol dosiahlo v roku 1874. Sucho sa prehlbovalo aj z hľadiska disponibility vody. Napríklad tým, koľko vody odtieklo riekou Labe. Súčasne sa však v tomto období vyskytovali aj veľké povodne v povodí Labe vrátane jednej extrémnej prívalovej povodne v roku 1872 v povodí Berounky.
V tom čase ešte neboli také protipovodňové opatrenia, aké poznáme dnes...
Presne tak. Aj preto to bola katastrofa, ktorú si odvtedy nedokážeme ani predstaviť. Boli to naozaj absolútne extrémne zrážky. Dosahy, o ktorých informujú miestne kroniky a vtedajšia tlač, sú z dnešného pohľadu skutočne neuveriteľné. Táto povodeň dosiaľ patrí historicky medzi najznámejšie. Súčasne však v roku 1875, teda po spomínanom vrchole hydrologického sucha, prišlo obdobie, keď sa celé leto vyskytovali prívalové povodne.
Týkalo sa to len nášho regiónu?
Nie. Nebolo to iba na území dnešnej Českej či Slovenskej republiky, ale v celom širšom kontexte strednej aj západnej Európy. Toto obdobie bolo svojím spôsobom plné takýchto extrémov. Zároveň treba pripomenúť, že sucho vtedy nastalo pri teplotách, ktoré boli zhruba o jeden stupeň nižšie, než máme dnes. Takže prejavy vĺn horúčav, sucha a výparov sa dnes zintenzívňujú aj v porovnaní s touto historickou udalosťou.
Hrozí, že u nás nastanú dve hlavné obdobia sucha a dažďov, aké poznáme povedzme v juhovýchodnej Ázii?
Ja sa to neodvážim takýmto spôsobom predpovedať. Prirodzene, určité posuny sledujeme už teraz, a to aj v hydrológii. Nemyslím si však, že by to bolo tak úzko vyprofilované, ako to je napríklad v Stredomorí alebo niekde v tropických či subtropických štátoch, kde je vyvinuté obdobie sucha a vlhka, teda dažďov. Určité zrážky budú u nás aj naďalej v priebehu celého roka. V každom prípade je celkom dobre možné, že uvedený trend rozdeľovania sezón bude aj tu pokračovať smerom, na ktorý dnes nie sme zvyknutí.
Hovoríte, že isté posuny sledujete aj v hydrológii. Napĺňajú sa katastrofické predpovede, že postupne budeme prichádzať o vodu, dokonca že náš región začne vysychať?
To je opäť veľmi dlhodobý výhľad. Situácia však v tomto smere nebude všade rovnaká. V niektorých regiónoch Českej republiky, podobne ako v severnej alebo vo východnej časti Slovenska, nie sú horniny príliš vhodné na akumuláciu veľkého množstva vôd. Rozdielna situácia je v prípade Panónskej panvy či Českej kriedovej tabule, kde sú zásoby podzemnej vody veľké. Preto je prirodzené, že tam, kde nie sú veľké objemy piesku alebo priepustných hornín, ktoré by vodu držali, sú jej zásoby malé. Samozrejme, tieto oblasti sú oveľa zraniteľnejšie voči akýmkoľvek extrémom a výkyvom.
Problémy v týchto regiónoch sa týkajú všetkých vodných zdrojov?
Prirodzene sa to dotýka predovšetkým drobných zdrojov podzemných vôd, ako sú individuálne zásobárne či studne, ktoré majú ľudia na záhradke určené zväčša na zalievanie rastlín. Na druhej strane, mnoho malých obcí je zásobovaných z vrtov, ktoré využívajú zdroje podzemnej vody. Tieto obce sú veľmi zraniteľné. Určite im hrozí, že v budúcnosti sa čím ďalej, tým častejšie budú vyrovnávať s nedostatkom vody. Zároveň aj tendencia výskytu dažďovej vody je celkovo nepriaznivá. Ďalší aspekt, ktorý potrebujeme zvážiť, je kvalita vody. Ak sú totiž menšie zásoby, tak sú zraniteľnejšie voči dosahom zhoršenej kvality. Týka sa to najmä vody, ktorú ľudia čerpajú z podzemných zásob. Takže tých rizík, ktoré na nás číhajú, je viacero.
Niektorí odborníci tvrdia, že v budúcnosti sa o vodu budú viesť vojny. Máme sa toho skutočne obávať?
Určite tu ten problém môže nastať. Bude pribúdať konfliktov a vojen, aj keď možno skôr na lokálnej úrovni. Už dnes existujú krajiny ako Pakistan či India, ktoré sú v tomto smere skutočne na hrane. Zdroje vody sú tam nedostatočné v porovnaní s tým, ako rastú potreby pre jej užívanie.
Poznáme z histórie našej planéty vojny o vodu?
V minulosti sme už zaznamenali niekoľko vojen, v ktorých bola voda hlavným dôvodom. Veľkých konfliktov však zase nebolo až tak veľa. V podstate poznáme len jednu takúto vojnu, ktorá sa zapísala do histórie. Vypukla medzi mezopotámskymi mestami dlho pred začiatkom nášho letopočtu. Avšak konflikty na miestnej úrovni sa v minulosti objavovali a určite sa vyskytovať budú. Ja sa netajím tým, že som optimista a dokážem vidieť aj opačnú stránku veci. Teda to, že napríklad medzi Izraelom a Jordánskom sa práve voda a jej zdroje stali akýmsi katalyzátorom, ktorý zlepšil ich inak veľmi napätý vzťah. Aj vďaka vode teraz tieto štáty dokážu v podstate bez väčších problémov spolu existovať.
Dá sa ešte trendu vysychania planéty zabrániť, alebo je už neskoro?
Priznám sa, že podľa mňa je v našich podmienkach oveľa efektívnejšie zaoberať sa možnosťami adaptácie na vzniknutú situáciu. Znižovanie výskytu vody je totiž dlhodobý trend a s dosahmi sucha sa skrátka budeme stretávať. Napokon, čelíme im už pri súčasnej klimatickej situácii. Takže ja by som sa skutočne zameral na to, akým spôsobom budeme schopní hospodáriť s vodou prostredníctvom integrovaného manažmentu vodných zdrojov. Práve ten nás v minulosti dokázal priviesť k tomu, že dnes už naozaj nemáme takú núdzu o vodu, akú mali naši predkovia. Žijeme vo vodnom blahobyte. Otočíme kohútikom a voda tečie.
Takže stačí, keď dokážeme lepšie hospodáriť s vodou, a nemusíme sa obávať sucha, ktoré neodvratne príde?
Áno. Myslím si, že skutočne tu existuje potenciál využívať systém hospodárenia s vodnými zdrojmi tak, aby sme dostatok vody pre naše potreby zabezpečili aj do budúcnosti. A to tak, že aktuálnemu stavu vôd prispôsobíme naše potreby, ako aj tým, že budeme schopní s ich zdrojmi pracovať, prípadne posilňovať ich využiteľnosť, čo sa týka napríklad recyklácie vôd. Takže tých nástrojov, ako sa prispôsobiť, máme nepochybne celý rad. A to nielen u nás, ale všade vo svete.