Vláda v novele apeluje na odbornosť či bezúhonnosť kandidátov na ústavných sudcov. Schvaľujete túto iniciatívu?
Tieto zmeny bez zavedenia priebežnej obmeny sudcov nie sú zásadným zlepšením a v existujúcich politických pomeroch nemusia priniesť zvolenie nezávislých ústavných sudcov.
Aké nedostatky ešte vidíte v navrhovanej novele?
Výrazným nedostatkom vládneho návrhu je, že nezakotvuje priebežnú voľbu a obmenu ústavných sudcov. Tá by mohla zabrániť tomu, aby jedna vládna väčšina „ovládla“ ústavný súd na celých 12 rokov. Pri priebežnej voľbe ústavných sudcov by totiž každý parlament zvolil iba tretinu ústavných sudcov. Ďalšiu časť ústavných sudcov by zvolil vždy ďalší parlament v novom zložení, zvolený v ďalšom volebnom období. Teraz bude parlament voliť naraz deväť ústavných sudcov z celkových 13 sudcov, čo je veľké riziko. V roku 2031 to bude ešte horšie, parlament bude naraz voliť až 12 ústavných sudcov – čiže naraz sa vymení takmer celý súd a riziko úplného ovládnutia ústavného súdu vládnou väčšinou bude ešte väčšie.
Ako hodnotíte zmenu veku kandidátov na 45 rokov?
Zablokovalo by to možnosť kandidovať množstvu právnikov z mladšej generácie, ktorí študovali právo po roku 1989 a už majú 40 rokov. Títo by mohli kandidovať najskôr v roku 2031. Vek navyše nikdy nebol problém a viacerí z uznávaných ústavných sudcov pri svojom menovaní ešte 45 rokov nemali – napríklad Eduard Bárány, Ján Drgonec, Ján Klučka alebo Lajos Mészáros. Ak by platil vládny návrh, títo sudcovia by sa na ústavný súd vôbec nedostali.
Ako veľmi je inštitúcia ústavného súdu dôležitá pre spoločnosť?
Úlohou ústavného súdu je byť pre občanov posledným garantom spravodlivosti v prípade, že zlyhajú všetky ostatné inštitúcie. Od toho, ako bude obsadený nový ústavný súd, bude teda závisieť aj dôvera slovenských občanov v štát a v demokratický systém. Ak by bola vo voľbách nových sudcov podkopaná dôveryhodnosť ústavného súdu, ktorá má byť posledným garantom spravodlivosti, dôsledkom môže byť to, že ešte viac občanov bude strácať dôveru v štát a demokraciu.