Po tom, ako v roku 1978 získal právne vzdelanie na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, sa stal advokátskym koncipientom v Senici a od roku 1981 vykonával advokátsku prax. V roku 1992 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia. V roku 1998 bol zvolený za poslanca strany SMK. Za sudcu Ústavného súdu bol vymenovaný v roku 2000 prezidentom Rudolfom Schusterom a opätovne aj v roku 2007 prezidentom Ivanom Gašparovičom.TASR/František Iván

V čom je problém?

V súčasnosti sa končí funkčné obdobie deviatim ústavným sudcom.

Parlament má za úlohu zvoliť dvojnásobok tohto počtu, na čo potom hlava štátu z nich vyberie polovicu. Odborná verejnosť vidí ako problematický práve systém „volieb“ a navrhuje jeho obmenu.

„Pri priebežnej voľbe ústavných sudcov by každý parlament zvolil iba tretinu ústavných sudcov. Ďalšiu časť ústavných sudcov by zvolil vždy ďalší parlament v novom zložení zvolený v ďalšom volebnom období. Tým by mal Ústavný súd legitimitu od každého parlamentu a zabránilo by sa tomu, aby sa vládna väčšina „zabetónovala“ na Ústavnom súde,“ povedal pre HN Peter Wifling z organizácie Via Iuris.

Problematickým je aj minimálny vek kandidátov, ktorý by mal na základe novely stúpnuť o päť rokov.

„Takéto opatrenie zúži výber kandidátov na funkciu Ústavného súdu a odpíše generáciu právnikov, ktorí študovali školy po páde socializmu. Čo je veľká škoda, pretože množstvo takýchto ľudí študovalo aj školy v zahraničí a nazerajú na právo iným spôsobom ako ich predchodcovia,“ povedala zasa šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková

#PARLAMENT #ÚSTAVNÝ SÚD #VOĽBA

Späť Pokračovať

Ústavní sudcovia sa budú voliť inak. Dohodne sa na voľbe koalícia s opozíciou?

V čom je problém?

Aké zmeny môžeme očakávať v systéme voľby ústavných sudcov?

V čom je problém?

Čo sa stane, ak parlament neschváli novelu zákona?

Zahlasuje za novelu koalícia spolu s opozíciou?

Právnik Wilfling: V hre je dôvera ľudí