Parlament má za úlohu zvoliť dvojnásobok tohto počtu, na čo potom hlava štátu z nich vyberie polovicu. Odborná verejnosť vidí ako problematický práve systém „volieb“ a navrhuje jeho obmenu.
„Pri priebežnej voľbe ústavných sudcov by každý parlament zvolil iba tretinu ústavných sudcov. Ďalšiu časť ústavných sudcov by zvolil vždy ďalší parlament v novom zložení zvolený v ďalšom volebnom období. Tým by mal Ústavný súd legitimitu od každého parlamentu a zabránilo by sa tomu, aby sa vládna väčšina „zabetónovala“ na Ústavnom súde,“ povedal pre HN Peter Wifling z organizácie Via Iuris.
Problematickým je aj minimálny vek kandidátov, ktorý by mal na základe novely stúpnuť o päť rokov.
„Takéto opatrenie zúži výber kandidátov na funkciu Ústavného súdu a odpíše generáciu právnikov, ktorí študovali školy po páde socializmu. Čo je veľká škoda, pretože množstvo takýchto ľudí študovalo aj školy v zahraničí a nazerajú na právo iným spôsobom ako ich predchodcovia,“ povedala zasa šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková
