Pocitové mapy ako nástroj slúžia podľa vášho opisu ako prostriedok participatívnej tvorby verejného priestoru. Myslíte si, že sú obyvatelia dostatočne aktívni, vyvíjajú snahu niečo zmeniť?
Ono to záleží prípad od prípadu. Sú mestá, kde sú počty zúčastnených na prieskume slabšie, inde sa to rozbehlo celkom prekvapivo aj pre nás. Napríklad v Prešove, kde sme spojili mapovanie s pripravovaným Manuálom tvorby verejných priestranstiev nás milo prekvapila účasť na prvom participatívnom stretnutí a mapovaní. Avšak v súčasnosti je čim ďalej, tým silnejší trend smerom k aktivizácii verejnosti pri tvorbe verejného priestoru.
Budú mať výstupy nejaký konkrétny dopad?
To záleží od jednotlivých miest. Znova sa vrátime k Prešovu. Tu sme spustili pilotné Pocitové mapy, aby sme získali podklady od obyvateľov k skvalitneniu už spomínaného Manuálu. Pocitové mapy tak majú potenciál sa stať nielen mienkotvorným nástrojom, ale aj relevantným podkladom pri územnoplánovacej činnosti, či plánovaní investícií. Samozrejme v dlhodobom horizonte plánujeme postupný rozširovanie portfólia mapovacích a analytických služieb. Veríme totiž, že tvorba mesta by mala vychádzať z relevantných dát v spolupráci s jeho obyvateľmi. Ale zatiaľ by sme neradi predbiehali.