Dnešné komunálne sú jednokolové, konajú sa každé štyri roky počas jedného sobotňajšieho dňa a do orgánov samosprávy slovenských obcí si v nich volíme primátorov, starostov a poslancov.
Okrem nich si každých päť rokov volíme prezidenta aj našich zástupcov v Európskom parlamente.
Obe tieto voľby sa budú konať na budúci rok. O necelé dva roky si zvolíme nových poslancov slovenského parlamentu na nasledujúce štvorročné obdobie. No a zhruba takto pred rokom sme hlasovali v župných voľbách. V nich sme si na štyri roky vybrali šéfov ôsmich samosprávnych krajov.
Komunálne voľby sa z hľadiska záujmu Slovákov pohybujú niekde uprostred spomínaných hlasovaní.
„Pre Slovensko je typická odlišná volebná účasť v jednotlivých voľbách. Najvyššiu si udržujú parlamentné voľby, za ktorými nasledujú prezidentské, komunálne a až s veľkým odstupom regionálne a európske voľby. Súvisí to aj s tým, že miestne samosprávy sú dôveryhodnými inštitúciami, ich kompetencie riešia každodenné viditeľné problémy ľudí,“ upozorňuje Gyárfášová.
Na porovnanie – pred dvoma rokmi rozhodlo o novom zložení Národnej rady takmer 60 percent oprávnených voličov. V roku 2014 prišlo odovzdať svoj hlas v druhom kole prezidentských volieb viac ako 50 percent voličov.
Na opačnom konci sú voľby do Európskeho parlamentu, na ktorých sa v roku 2014 zúčastnilo len o niečo viac ako 13 percent voličov. Slovensko sa tak v záujme ocitlo na úplnom chvoste Európskej únie.
Županov volilo o niečo menej ako 30 percent ľudí. V tomto prípade však došlo k výraznému nárastu vďaka zmene z dvojkolových na jednokolové voľby. V roku 2013 totiž prišlo v druhom kole župných volieb odovzdať svoj hlas len niečo vyše 17 percent ľudí.