V úrade: 15. jún 1999 – 15. jún 2004
Premiér: M. Dzurinda
Bol exfunkcionárom komunistickej strany. Do koalície sa dostal so Stranou občianskeho porozumenia.
Za prezidenta ho presadzovala vtedajšia koalícia s tým, že by sa jej mohol na poste podvoliť. Opak sa však stal pravdou. Koalícii vrátil až 103 schválených zákonov a noviel a stal sa jej oponentom. Druhý Dzurindov kabinet bol čisto pravicový, na čo narážal práve prezidentov príklon k ľavici.
Ako o ďalšom protivládnom kroku sa dá hovoriť o referende o predčasných voľbách v roku 2004, ktoré vypísal po požiadavke odborárov s podporou opozície vrátane dnes vládneho Smeru. Jeho termín bol nakoniec totožný s prezidentskými voľbami. Odvoliť však prišla len asi tretina voličov, referendum sa skončilo neúspechom a len ďalším priliatím oleja do ohňa.
Ďalším jablkom svárov bol aj Schusterov zdravotný stav. Po prasknutí hrubého čreva v roku 2000 bojoval o život, keď upadol do kómy a dva mesiace bol mimo politického diania. Po uzdravení potom obviňoval vládu, že mu chcela zobrať kompetencie.
Pozrite si archívny rozhovor s exprezidentom.
Schuster dokončil, čo Kováč začal. V rámci zahraničnopolitickej agendy sa zasadzoval o bodku za medzinárodnou izoláciou, vstup do EÚ a NATO, čo sa vyplnilo v roku 2004. Vďaka osobným kontaktom tiež zlepšil vzťahy s Nemeckom, uzavrel viaceré dôležité dohody a na Slovensko priniesol dôležité návštevy.
Ako prvý chcel tiež posilniť právomoci prezidenta. Napríklad ak prezident nejaký zákon nepodpíše, mali by ho poslanci opätovne schváliť trojpätinovou väčšinou. „Ja som patril medzi neposlušných prezidentov, tak sa mi to spočítalo,“ uviedol dávnejšie.
Druhý pán Prezidentského paláca skončil v úrade v roku 2004. Vo veku 85 rokov je stále vášnivým cestovateľom.