Vyzývali ich na to samotní redaktori, ktorí v živom vysielaní opisovali, ako sa Markízu snažia ovládnuť neznámi muži mafiánskeho výzoru.
Budúci premiéri a nezmieriteľní politickí rivali – Mikuláš Dzurinda a Robert Fico – stáli na pódiu bok po boku a burcovali ľudí. V ten istý deň sa demonštrácie konali aj v Banskej Bystrici, Košiciach či ďalších slovenských mestách. „Všetci sme tu preto, aby sme zabezpečili, že Markíza bude naďalej vysielať objektívne informácie,“ vyhlásil Fico, vtedy ešte poslanec Strany demokratickej ľavice. Zhromaždený dav mu odpovedal skandovaním „Markízu si nedáme.“
Mnoho ľudí úprimne verilo, že za ovládnutím Markízy sú politické dôvody a snaha umlčať opozíciu, ktorá sa chystala v nadchádzajúcich parlamentných voľbách odstaviť od moci trojnásobného premiéra Vladimíra Mečiara a jeho HZDS. Až o niekoľko rokov neskôr sa verejnosť dozvedela, že dôvodom sporu nebol Mečiar, ale podivné obchodné ťahy medzi bývalými spolužiakmi – Marianom Kočnerom a šéfom televízie Pavlom Ruskom. Jednotlivé detaily tejto hry, v ktorej hlavnú úlohu zohrávajú miliónové zmenky, sa dostávajú na povrch ešte aj dnes. A to i vďaka správam nájdeným v Kočnerových mobilných telefónoch a uložených v aplikácii Threema.