Na určenie toho, aké nebezpečné je nejaké ochorenie, sa môžu používať rôzne údaje. Tým najpoužívanejším je takzvaná smrtnosť, čo je údaj, ktorý hovorí o podiele nakazených, ktorí na ochorenie aj zomrú. Niekedy sa zamieňa s úmrtnosťou, tá však hovorí o podiele úmrtí na celkovej populácii.
Začiatkom marca šéf Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus uviedol, že smrtnosť nového koronavírusu sa pohybuje na úrovni 3,4 percenta. Ako však upozornil britský denník The Guardian, toto číslo bolo vypracované iba na základe oficiálneho počtu nakazených, ten však nehovorí o celkovom rozšírení nákazy a je teda značne skresľujúci.
Vedci v neskoršej štúdii publikovanej v odbornom časopise The Lancet už pracovali s odhadmi o celkovom reálnom počte nakazených a smrtnosť nového koronavírusu tak odhadli na 1,38 percenta.
Ide už o výrazne nižšiu hodnotu, ako však samotní vedci v štúdii upozornili, toto číslo je stále „podstatne vyššie ako pri nedávnych chrípkových pandémiách. Prasacia chrípka mala napríklad smrtnosť na úrovni 0.1 percenta.“ Aj pri tomto nižšom odhade je teda pravdepodobné, že aj tie najpokročilejšie zdravotnícke systémy budú kolabovať.
Nie všetky však tento problém pociťujú rovnako, stačí porovnať počet úmrtí v Taliansku a Nemecku.