Na prvý pohľad sa môže zdať, že opatrenia obmedzujúce voľný pohyb a stretávanie sa ľudí môžu zamedziť iba šíreniu nákazy, no jej smrtnosť zostane rovnaká. Ale v konečnom dôsledku zomrie menej ľudí, podiel by však mal byť rovnaký. Nie je to však celkom tak. Takýmto spôsobom sa totiž dá obmedziť prenos na najrizikovejšie skupiny, a teda znížiť aj celková smrtnosť.
To mohlo pomôcť Južnej Kórei, ktorej sa pandémiu podarilo celkom rýchlo dostať pod kontrolu. Hneď po vypuknutí začala masovo testovať obyvateľstvo, nakazení boli odizolovaní a cez dáta od operátorov štátne orgány vypátrali ľudí, s ktorými sa dané osoby v prechádzajúcich dňoch stretli a otestovali aj ich.
