V menších lokálnych vlnách sa niekoľkokrát vrátil aj v nasledujúcich storočiach. Najmä pre vysoký počet obetí si mor vyslúžil prezývku čierna smrť. Jeho pandémia spred 670 rokov je najsmrteľnejšia v ľudských dejinách.
Pre dnešných obyvateľov západného sveta je mor už len súčasťou histórie. Najmä vo východnej Ázii sa však z času na čas opäť objaví. Súvisí to predovšetkým s konzumáciou rôznych druhov zvierat, ktoré sú často nakazené, v Číne, Mongolsku a ďalších krajinách regiónu.
Veľký rozruch vyvolala pred dvoma týždňami správa, že v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko sa objavilo niekoľko prípadov bubonického moru. Ide o jednu z najsmrteľnejších foriem moru, ktorá sa prenáša zo zvierat na ľudí. Človek sa obvykle nakazí po uštipnutí blchou morovou. Najnovšou obeťou sa stal 15-ročný chlapec z mesta Bayan Nur. Ten ešte pred svojou smrťou lekárom povedal, že zjedol svišťa, ktorého ulovil pes.
Bubonickým morom sa nakazili aj 27-ročný muž a jeho 17-ročný bratranec. Čína preto zvýšila stupeň varovania pred výskytom tohto ochorenia v provincii Vnútorné Mongolsko.
Svište sú v Číne a Mongolsku považované za veľkú lahôdku. Tieto hlodavce sú však často prenášačmi rôznych chorôb vrátane moru.
Minulý rok zomreli na bubonický mor manželia z Mongolska, ktorí napriek zákazu zjedli surové mäso zo svišťa. Úrady preto zatvorili celú západnú časť krajiny. V nútenej karanténe uviazli desiatky zahraničných turistov. Choroba môže zabiť nakazeného človeka za menej ako 24 hodín, ak nedostane včas antibiotiká.
Pľúcny mor sa na rozdiel od toho bubonického prenáša drobnými kvapôčkami, ktoré vykašliavajú nakazení ľudia. Takáto forma prenosu je rýchlejšia než v prípade bubonického moru a aj riziko nakazenia je oveľa vyššie.
A práve pľúcny mor diagnistikovali koncom minulého roka u manželov z Vnútorného Mongolska. Z choroby sa liečili v pekinskej nemocnici.