Ide o infekčné ochorenie, pri ktorom baktéria napadá periférne nervy, ako aj kožu a sliznice. Nakazení ľudia boli v uplynulých storočiach izolovaní v takzvaných leprosáriách vybudovaných zväčša na ostrovoch či opustených miestach.
Posledné leprosárium v Európe sa nachádza v rumunskej dedine Tichilesti v delte Dunaja. Funguje tam od roku 1875. V súčasnosti tam stále žije niekoľko obyvateľov.
V médiách sa pritom ešte aj dnes objavujú správy o nových prípadoch lepry. Ročne pribudne zhruba štvrť milióna prípadov. Aktuálne na ňu trpia zhruba tri milióny ľudí. Najviac nakazených pochádza z Južnej Ameriky, subsaharskej Afriky a Juhovýchodnej Ázie. Pod štyrmi pätinami prípadov sú podpísané tri krajiny – Brazília, India a Indonézia. V poslednej dobe sa vo veľkom šíri aj v Afrike, predovšetkým v Sudáne, v Etiópii, v Konžskej demokratickej republike a na Madagaskare.
Malomocenstvo sa však stále občas vyskytne aj v Európe. Často sa pritom mylne považuje za kožnú chorobu. Nedávno napríklad diagnostikovali malomocenstvo u dvoch mužov, ktorí sa presťahovali do Británie z Ázie. Britské úrady zaznamenali za posledné dve desaťročia viac ako dve stovky prípadov lepry.