Tvrdíte, že sa roky venujete zlepšovaniu podnikateľského prostredia. SaS bola 2,5 roka vo vláde – jej ministri z nej odišli vlani v septembri minulého roka. Keby ste mali porovnať situáciu z februára 2020 a dnes, zlepšilo sa podnikateľské prostredie na Slovensku?
Podľa širokého zoznamu presadených opatrení sa určite zlepšilo, ale bolo by zavádzajúce povedať, že už je dobré. Na kvalitné hodnotiace dáta si však musíme počkať, pretože väčšina relevantných rebríčkov odzrkadľuje situáciu spred dvoch rokov. Na ilustráciu toho zlepšenia spomeniem aspoň zopár zavedených opatrení. Znížili sme DPH pre gastro z 20 na 10 percent. Zrušili sme koncesionárske poplatky, ktoré ušetrili podnikateľom – podľa počtu zamestnancov – sumu až do výšky vyše 5 500 eur ročne. Významne sme znížili registračné poplatky na autá. V boji s byrokraciou a finančnou záťažou sme jednak odstránili vyše 200 nezmyselných povinností, zároveň sme zaviedli zákonnú povinnosť pri zavedení novej regulácie odstrániť dve existujúce. Za významné považujem aj vybudovanie priemyselných parkov či dotiahnutie veľkého investora Volvo, čo okrem tisícov nových pracovných miest otvorí aj mnohé príležitosti pre podnikanie v tomto regióne.
Kde vidíte možnosti pre ďalšie zlepšenia?
V podnikateľskom prostredí je na zlepšenia obrovský priestor. Stále je v ňom mnoho finančnej záťaže, hlavne cez dane a odvody či iné poplatky. Stále sme prebyrokratizovaní a máme mnohé zbytočné regulácie. Stále je tu nízka motivácia pre investície a mnoho deformácií prostredia. A čo je škodlivé – žiaľ, stále platí, že podnikatelia sú tu pre štát, a nie naopak.
SaS sľubovala v programe pred minulými voľbami zavedenie odvodového bonusu aj rovnej dane. Ani jedno sa nepodarilo presadiť. V čom vidíte hlavný dôvod?
Na presadenie čohokoľvek z programu je potrebná zhoda v koalícii. Samozrejme, k dosiahnutiu takejto zhody významne prispieva sila daná výsledkom vo voľbách. Žiaľ, my sme takúto zhodu nenašli. Ako sa ukázalo, naši koaliční partneri neboli proreformne, a už vonkoncom nie pravicovo orientovaní. Je to veľká škoda, pretože som presvedčená, že by obidve opatrenia našej ekonomike pomohli.
Váš stranícky šéf Richard Sulík viedol vo vláde Igora Matoviča rezort hospodárstva. Keď pominieme osobné spory medzi oboma týmito lídrami, v čom vidíte najväčšie programové nezhody, ktoré SaS bránili v presadzovaní reforiem?
Ako som už spomenula, naši koaliční partneri neboli pravicoví a viac ako tvorenie hodnôt presadzovali rozdávanie. Viac ako opatrenia s dlhodobým efektom presadzovali tie skratkovité. Jasné, keď rozdáte peniaze, na chvíľu sa môže zvýšiť spotreba, ale aj ceny. Ale čo potom? Ostane nám len vyššia inflácia. Reformy si vyžadujú okrem silnej podpory koalície aj komplexnosť, odbornosť a vytrvalosť pri očakávaní výsledku. Žiaľ, toto je „choroba“ väčšiny politikov – nepustia sa do ničoho, z čoho nemajú v rámci štvorročného volebného obdobia efekt. Ja by som takto fungovať nevedela. Preto som vďačná, že v Saske k tomu takto nepristupujeme. Napriek týmto – hovorme tomu nepriaznivým okolnostiam – sa predsa len podarilo presadiť mnoho. A ja verím, že bude priestor v tom pokračovať.
Bude si SaS v prípade vstupu do vlády opäť nárokovať kreslo ministra hospodárstva? Je to pre ňu prioritný rezort?
SaS má niekoľko priorít – sú nimi ekonomický rast, zdravotníctvo, školstvo a spravodlivosť. Preto áno, v prípade účasti SaS vo vláde je rezort hospodárstva jedným z tých, o ktorý by sme sa usilovali. Sme presvedčení, že kontinuita práce Richarda Sulíka na tomto ministerstve by mala mnohé výhody, ako aj rýchly a súčasne dlhodobý efekt pre ekonomiku.
Medzi predvolebné ekonomické priority strany patrí aj dnes rovná daň na úrovni 19 percent. Myslíte si, že na ňu nastal správny čas, keď ešte stále bojujeme s vysokou infláciou a ďalšími problémami?
Áno, myslím si, že nastal čas na rovnú daň, ako aj na ďalšie ekonomické reformy zamerané na zvýšenie hospodárskeho rastu. Slovensko sa aj v dôsledku rýchlo rastúceho a neprehľadného daňovo-odvodového zaťaženia hospodársky a sociálne prepadlo na chvost EÚ. Masovo odchádzajú mladí ľudia, ktorí u nás mohli byť tvorcami pracovných miest, lekármi, profesormi, kvalitnými lídrami spoločnosti. Toto musíme zastaviť. Zdravá ekonomika je nevyhnutným predpokladom. Reči o tom, že hospodársky rast zvýšime tým, že vyberieme viac daní a štát ich zainvestuje lepšie než súkromný sektor, považujem za ohrozenie Slovenska prvého stupňa. Nielen ohrozenie bohatých podnikateľov, ale aj chudobných pracujúcich i nepracujúcich. Ohrozenie zdravia detí aj seniorov, kvality vzdelávania i právneho štátu.
Slovensko už malo rovnú daň – prijala ju vláda Mikuláša Dzurindu. Osvedčila sa z vášho pohľadu? Kritici tvrdia, že oslabuje sociálny štát...
Rovná daň sa rozhodne osvedčila. A to nielen z môjho pohľadu. Dokazujú to čísla a tvrdia to ekonomickí analytici a experti. To, že rovná daň – myslíme ňou daň z príjmu fyzických a právnických osôb – je solidárnejšia a sociálnejšia než progresívna, bolo dokázané cez Kakwaniho index. A aj prax ukázala, že pomohla i nízkopríjmovým skupinám. Rovná daň navyše zjednoduší, sprehľadní a zlepší podnikateľské prostredie a motiváciu, čo umožní zvýšiť zamestnanosť, znížiť výdavky na sociálnu sieť a vytvorí predpoklady na ďalší hospodársky rast.
Veľkí zahraniční investori požadujú predovšetkým stabilitu a konzistentnosť v legislatíve. Neobávate sa, že príliš drastické zásahy a zmeny by ich mohli skôr odradiť od ďalších investícií?
Nestála legislatíva je rozhodne problémom, a to nielen pre zahraničných investorov, ale pre každého. Také legislatívne eldorádo, akého sme boli svedkami tejto vlády, nesmieme dopustiť. V časti programu SaS, ktorá sa týka spravodlivosti, máme niekoľko konkrétnych opatrení, ktoré budú stabilizovať legislatívu. Zároveň tvrdím, že zmeny, ktoré zavádzajú podnikateľom nejaké povinnosti, hlavne z daňovej alebo pracovnoprávnej oblasti, by mali byť účinné vždy k prvému januáru. Ak však ide o zrušenie nejakej nezmyselnej povinnosti, treba ju zrušiť ihneď. Zmeny musia byť dostatočne včas avizované a dotknuté subjekty musia mať dostatok priestoru na ich pripomienkovanie.
Ste ako strana so zahraničnými investormi v kontakte a počúvate ich? Snažili ste sa ich návrhy či pripomienky zaradiť do svojho ekonomického programu?
Počúvame každého podnikateľa či potenciálneho investora. Nikto z nás nemá šancu obsiahnuť všetky sféry podnikania a príslušné problémy. Časť nášho ekonomického programu bola inšpirovaná aj týmito diskusiami a nie malá časť dokonca aj presadená – konkrétne dve z troch takzvaných „kilečiek“, teda zrušenie dvoch stoviek rôznych opatrení v rámci znižovania byrokratickej záťaže. Aktívny kontakt s podnikateľmi a investormi je veľmi efektívny spôsob, ako riešiť konkrétne reálne problémy. A chceme v tom pokračovať.
Čo si z vašich skúseností najviac žiadajú investori a podnikatelia?
Jedným z dlhodobo najčastejšie znejúcich problémov je drahé zamestnávanie. Skrýva sa za ním vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a mnohé povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce. To je pri menších firmách často doslova strašiakom zamestnávania. Pri nízkokvalifikovanej práci je to aj výška minimálnej mzdy, hlavne v ekonomicky slabších regiónoch. Potom rezonuje byrokracia rôznych podôb, šikana a nekvalitné služby štátu či lepšie podnikateľské prostredie v susedných štátoch. Investíciám by veľmi pomohlo flexibilné odpisovanie majetku. V poslednom čase začína byť veľkým problémom nedostatok pracovnej sily a stále rezonujú problémy súvisiace so zásahmi štátu počas covidového obdobia. Veľmi slabá je aj vymožiteľnosť práva, hlavne pri neplatičoch. Je toho naozaj neúrekom, v závislosti od oblasti podnikania.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 46% na dočítanie.
Zostáva vám 46% na dočítanie.