Slovensko bolo v uplynulých voľbách do Európskeho parlamentu na úplnom chvoste v rebríčku účasti spomedzi všetkých členských krajín Únie. Keď sa o tom rozprávate so zahraničnými kolegami, vnímajú to tak, že EÚ Slovákov príliš nezaujíma?
Slovenskú najnižšiu účasť ľudia v Európskom parlamente pravdupovediac až tak neriešia. Samozrejme, všetci to vedia a Slovensko je tým naozaj dlhodobo známe. Neboli to jedny ani dvoje voľby, ale v podstate všetky európske voľby, ktoré sme dosiaľ na Slovensku mali. Čiže dohromady to od roku 2004 bolo štvoro volieb. A vždy sme boli na konci ako úplne poslední, mali sme najnižšiu účasť.
V posledných voľbách účasť narástla oproti tým predchádzajúcim, stále to však nestačilo na to, aby sme sa dostali aspoň na predposledné miesto...
Áno, to máte pravdu. V minulých voľbách v roku 2019 to bolo necelých 23 percent, ale päť rokov predtým iba o niečo viac ako 13 percent. Bolo to teda skutočne veľmi alarmujúce číslo. Toto všetci vedia, no nemôžem povedať, že by to niekto nejako zásadne riešil.
Čím si vysvetľujete tento nelichotivý stav?
Ja opakovane hovorím, že časť Slovákov neprijala Európsku úniu za svoj priestor. A to ani po dvoch desaťročiach, keďže o pár dní oslávime už 20. výročie nášho členstva v nej. Akoby si ani neuvedomovali si, že tá Únia je aj Slovensko. Nie je to teda nič vzdialené. Nerozumejú tomu, že tie rozhodnutia spoluprijímame aj my, konkrétne naši ministri a europoslanci. Nie sú to úradníci v Bruseli, ktorí o nás rozhodujú. A práve to sa im snažíme vysvetľovať. Verím, že časom to prinesie nejaké výsledky a možno už tieto voľby bude tá účasť o niečo vyššia.
Snažíte sa viesť kampaň, aby ľudia lepšie pochopili, čo im Európa môže priniesť a že to je súčasť ich vlastného životného priestoru?
O to sa snažíme dlhodobo. Problém je napríklad s pochopením rozhodovacieho procesu. Samozrejme, my nečakáme, že ľudia budú úplne do podrobností rozumieť tomu, ako Únia rozhoduje. Chceme však, aby pochopili, že keď im niekto povie, že niečo prišlo z Bruselu, tak to nie je pravda. Pretože z Bruselu nič nepríde. V skutočnosti sa na tom podieľame aj my. Starším i mladým ľuďom a tiež študentom vysvetľujeme, že legislatíva, ktorú Európsky parlament prijíma, má naozaj priamy a konkrétny vplyv na ich každodenný život. Sú to zákony v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, telekomunikácií, dopravy či ochrany spotrebiteľa. Týka sa to naozaj všetkého.
Chápu to?
Uvedomujú si to, a to aj podľa prieskumov Eurobarometer, ktoré pravidelne robievame. Až 80 percent ľudí v nich súhlasí s tým, že Únia a jej rozhodnutia majú vplyv na ich život. No napriek tomu mnohí akoby nepovažovali za dôležité zúčastniť sa na eurovoľbách. Takže sa im snažíme vysvetliť, že hlasovať má význam a je dôležité, aké bude zloženie Európskeho parlamentu. Každý hlas sa počíta, a preto ľudí vyzývame, aby svoju možnosť voliť raz za päť rokov skutočne využili.
Kým my sme pred piatimi rokmi mali účasť vyše 22,7 percenta, napríklad v Belgicku to bolo takmer 88,5 percenta. Tam je to čiastočne dané aj tým, že v Belgicku je účasť istým spôsobom povinná...
Ako ste spomínali, v Belgicku je jednak to hlasovanie povinné. Zároveň spájajú eurovoľby s mnohými inými hlasovaniami. V jeden deň sa tam konali aj federálne a regionálne voľby. Oni majú veľmi veľa typov volieb a spájajú ich dohromady. Myslím si, že aj preto je tam účasť taká vysoká. No tendencia spájať voľby dohromady je aj v mnohých ďalších krajinách, nielen v Belgicku.
U nás sa zatiaľ takéto snahy neobjavili?
Aj na Slovensku bol pokus spojiť eurovoľby s druhým kolom prezidentských volieb. Vyžadovalo by si to však zmenu Ústavy, najmä čo sa týka lehoty pre mandát prezidenta. Ak si dobre spomínam, tak tento návrh sa dostal aj do prvého čítania, neprešiel však. A potom sa to už nevrátilo na rokovací stôl. V každom prípade by to možno bola cesta, ako zvýšiť účasť na európskych voľbách.
Akú hranicu zúčastnených voličov by ste u nás považovali za úspech?
Za úspech by som považoval každé zvýšenie účasti. A úspech by bol aj to, keby sme neboli poslední, tak ako dosiaľ. Tu by som však chcel pripomenúť jednu vec – Európsky parlament ako inštitúcia nemôže niesť zodpovednosť za voličskú účasť. Tú ovplyvňuje množstvo faktorov. Nechcem hovoriť nejaké banality, ale áno, závisí to aj od počasia. A veľmi dôležitá je politická kampaň.
Ako vyzerá vaša kampaň?
My ako parlament môžeme robiť iba komunikačnú mobilizačnú kampaň. Skrátka vysvetľovať, prečo je dôležité ísť voliť, komunikovať dátum volieb, teda ôsmy jún. Avšak nemôžeme ľuďom hovoriť – voľte tamtú stranu alebo tohto kandidáta. Toto je už na samotných politických stranách a kandidátoch, či dokážu voliča osloviť. Ide teda o to, ako sa oni sami k tej kampani postavia. A koľko energie aj finančných prostriedkov do toho investujú.
Slovensko čakajú už tretie veľké voľby v priebehu niekoľkých mesiacov. Nemyslíte si, že sú už z politiky unavení?
Pravda je, že sme na jeseň minulého roka mali parlamentné voľby, teraz nedávno zase dve kolá prezidentských volieb. Nejaká volebná únava tam teda asi je, a to tak na strane voličov, ako aj politikov. Ja však verím, že tentoraz politické strany vezmú eurovoľby vážne a urobia viditeľnú a jasnú kampaň. To znamená s nejakými konkrétnymi odkazmi a posolstvami pre voličov. Jednoducho, že pomôžu ľudí mobilizovať, lebo to funguje naozaj najviac.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 58% na dočítanie.
Zostáva vám 58% na dočítanie.