Slovensko bolo v uplynulých voľbách do Európskeho parlamentu na úplnom chvoste v rebríčku účasti spomedzi všetkých členských krajín Únie. Keď sa o tom rozprávate so zahraničnými kolegami, vnímajú to tak, že EÚ Slovákov príliš nezaujíma?
Slovenskú najnižšiu účasť ľudia v Európskom parlamente pravdupovediac až tak neriešia. Samozrejme, všetci to vedia a Slovensko je tým naozaj dlhodobo známe. Neboli to jedny ani dvoje voľby, ale v podstate všetky európske voľby, ktoré sme dosiaľ na Slovensku mali. Čiže dohromady to od roku 2004 bolo štvoro volieb. A vždy sme boli na konci ako úplne poslední, mali sme najnižšiu účasť.
V posledných voľbách účasť narástla oproti tým predchádzajúcim, stále to však nestačilo na to, aby sme sa dostali aspoň na predposledné miesto...
Áno, to máte pravdu. V minulých voľbách v roku 2019 to bolo necelých 23 percent, ale päť rokov predtým iba o niečo viac ako 13 percent. Bolo to teda skutočne veľmi alarmujúce číslo. Toto všetci vedia, no nemôžem povedať, že by to niekto nejako zásadne riešil.
Čím si vysvetľujete tento nelichotivý stav?
Ja opakovane hovorím, že časť Slovákov neprijala Európsku úniu za svoj priestor. A to ani po dvoch desaťročiach, keďže o pár dní oslávime už 20. výročie nášho členstva v nej. Akoby si ani neuvedomovali si, že tá Únia je aj Slovensko. Nie je to teda nič vzdialené. Nerozumejú tomu, že tie rozhodnutia spoluprijímame aj my, konkrétne naši ministri a europoslanci. Nie sú to úradníci v Bruseli, ktorí o nás rozhodujú. A práve to sa im snažíme vysvetľovať. Verím, že časom to prinesie nejaké výsledky a možno už tieto voľby bude tá účasť o niečo vyššia.
Snažíte sa viesť kampaň, aby ľudia lepšie pochopili, čo im Európa môže priniesť a že to je súčasť ich vlastného životného priestoru?
O to sa snažíme dlhodobo. Problém je napríklad s pochopením rozhodovacieho procesu. Samozrejme, my nečakáme, že ľudia budú úplne do podrobností rozumieť tomu, ako Únia rozhoduje. Chceme však, aby pochopili, že keď im niekto povie, že niečo prišlo z Bruselu, tak to nie je pravda. Pretože z Bruselu nič nepríde. V skutočnosti sa na tom podieľame aj my. Starším i mladým ľuďom a tiež študentom vysvetľujeme, že legislatíva, ktorú Európsky parlament prijíma, má naozaj priamy a konkrétny vplyv na ich každodenný život. Sú to zákony v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, telekomunikácií, dopravy či ochrany spotrebiteľa. Týka sa to naozaj všetkého.
Chápu to?
Uvedomujú si to, a to aj podľa prieskumov Eurobarometer, ktoré pravidelne robievame. Až 80 percent ľudí v nich súhlasí s tým, že Únia a jej rozhodnutia majú vplyv na ich život. No napriek tomu mnohí akoby nepovažovali za dôležité zúčastniť sa na eurovoľbách. Takže sa im snažíme vysvetliť, že hlasovať má význam a je dôležité, aké bude zloženie Európskeho parlamentu. Každý hlas sa počíta, a preto ľudí vyzývame, aby svoju možnosť voliť raz za päť rokov skutočne využili.
Kým my sme pred piatimi rokmi mali účasť vyše 22,7 percenta, napríklad v Belgicku to bolo takmer 88,5 percenta. Tam je to čiastočne dané aj tým, že v Belgicku je účasť istým spôsobom povinná...
Ako ste spomínali, v Belgicku je jednak to hlasovanie povinné. Zároveň spájajú eurovoľby s mnohými inými hlasovaniami. V jeden deň sa tam konali aj federálne a regionálne voľby. Oni majú veľmi veľa typov volieb a spájajú ich dohromady. Myslím si, že aj preto je tam účasť taká vysoká. No tendencia spájať voľby dohromady je aj v mnohých ďalších krajinách, nielen v Belgicku.
U nás sa zatiaľ takéto snahy neobjavili?
Aj na Slovensku bol pokus spojiť eurovoľby s druhým kolom prezidentských volieb. Vyžadovalo by si to však zmenu Ústavy, najmä čo sa týka lehoty pre mandát prezidenta. Ak si dobre spomínam, tak tento návrh sa dostal aj do prvého čítania, neprešiel však. A potom sa to už nevrátilo na rokovací stôl. V každom prípade by to možno bola cesta, ako zvýšiť účasť na európskych voľbách.
Akú hranicu zúčastnených voličov by ste u nás považovali za úspech?
Za úspech by som považoval každé zvýšenie účasti. A úspech by bol aj to, keby sme neboli poslední, tak ako dosiaľ. Tu by som však chcel pripomenúť jednu vec – Európsky parlament ako inštitúcia nemôže niesť zodpovednosť za voličskú účasť. Tú ovplyvňuje množstvo faktorov. Nechcem hovoriť nejaké banality, ale áno, závisí to aj od počasia. A veľmi dôležitá je politická kampaň.
Ako vyzerá vaša kampaň?
My ako parlament môžeme robiť iba komunikačnú mobilizačnú kampaň. Skrátka vysvetľovať, prečo je dôležité ísť voliť, komunikovať dátum volieb, teda ôsmy jún. Avšak nemôžeme ľuďom hovoriť – voľte tamtú stranu alebo tohto kandidáta. Toto je už na samotných politických stranách a kandidátoch, či dokážu voliča osloviť. Ide teda o to, ako sa oni sami k tej kampani postavia. A koľko energie aj finančných prostriedkov do toho investujú.
Slovensko čakajú už tretie veľké voľby v priebehu niekoľkých mesiacov. Nemyslíte si, že sú už z politiky unavení?
Pravda je, že sme na jeseň minulého roka mali parlamentné voľby, teraz nedávno zase dve kolá prezidentských volieb. Nejaká volebná únava tam teda asi je, a to tak na strane voličov, ako aj politikov. Ja však verím, že tentoraz politické strany vezmú eurovoľby vážne a urobia viditeľnú a jasnú kampaň. To znamená s nejakými konkrétnymi odkazmi a posolstvami pre voličov. Jednoducho, že pomôžu ľudí mobilizovať, lebo to funguje naozaj najviac.
V tejto veci sa parlament neangažuje?
Keď vám niečo hovorí inštitúcia, tak to nemá až taký dosah. Pozrite sa povedzme na národné voľby. Robí vôbec Národná rada Slovenskej republiky nejakú kampaň? Hovorí, že idú parlamentné voľby, komunikuje dátum? Má nejaký slogan? Nemá. My ako Európsky parlament to robíme, lebo jednoducho chceme robiť komunikačnú kampaň. Ale nemôžeme spraviť viac než vysvetliť ľuďom, že je dôležité voliť, prípadne im povedať dátum. To už je na samotných politikoch.
To je logické, hlavne strany musia robiť kampaň pre svojich kandidátov. Dokonca aj teraz pred prezidentskými voľbami vstupovali do kampane strany a ich lídri...
Európske voľby by som prirovnal skôr k národným parlamentným voľbám. V prezidentských voľbách je to trochu iné. Tam je to súťaž jednotlivých kandidátov, konkrétnych politikov, nie politických strán. Samozrejme, aj v európskych voľbách je to tiež o ľuďoch, ktorých tie strany dali na svoju kandidátku. No primárne je to súťaž politických strán, rovnako ako v parlamentných voľbách. Aj preto si myslím, že najmä strany by mali robiť kampaň. Niektoré ju aj robia. Už dnes možno vidieť na uliciach bilbordy. S blížiacim sa dátumom volieb ich nepochybne bude ešte viac.
Čím si vysvetľujete, že mestá nie sú už teraz zaplavené bilbordmi?
Predsa len boli len teraz nedávno prezidentské voľby, takže je na to možno ešte trochu priskoro. Do eurovolieb zostáva takmer mesiac a pol. Samozrejme, ak tí kandidáti chcú byť nejako viac viditeľní, tak musia robiť kampaň. A aj strany musia ukazovať jednotlivé tváre, ktoré priniesli na svoje kandidátky. Na Slovensku totiž nemôžete kandidovať ako nezávislý. Aj keď ste v skutočnosti nezávislý kandidát, teda nie ste členom žiadnej politickej strany, tak napriek tomu musíte byť na kandidátke nejakej z nich. Jednoducho neexistuje žiadna možnosť kandidovať ako súkromná osoba.
Jednotlivé strany nasadzujú do júnových eurovolieb naozaj silné mená. Môžeme to považovať za znak toho, že považujú tieto voľby za mimoriadne dôležité?
Výber kandidátov určite môže zohrať významnú úlohu. Je skutočne pravda, že tento rok v eurovoľbách kandidujú veľmi silné mená. Sú tam niekoľkí súčasní ministri, lídri politických strán či bývalý premiér. Pre eurovoľby je to dobré, pretože ich viditeľnosť bude preto asi podstatne väčšia. A možno aj týmto politické strany dávajú voličom dobrý signál, aby eurovoľby nechápali ako niečo druhoradé, kam len „odložia do dôchodku“ svojich politikov, ktorých už doma nepotrebujú. V skutočnosti chcú súčasných významných slovenských politikov poslať do Bruselu, pretože si uvedomujú, že úloha europoslancov je veľmi dôležitá. Verím, že to tiež pomôže volebnej účasti.
Máte nejaké dáta z predvolebných prieskumov, že záujem Slovákov o Európu skutočne stúpa?
Ako som už spomínal v jednej z predchádzajúcich odpovedí, Európsky parlament pravidelne realizuje celoeurópsky prieskum Eurobarometer. Minulý týždeň vyšiel zatiaľ posledný a jeho čísla hovoria jasne – 81 percent opýtaných občanov EÚ považuje hlasovanie v európskych voľbách v súčasnej medzinárodnej situácii za ešte dôležitejšie než predtým. Nové dáta ukazujú, že záujem o európske voľby stúpa na celoeurópskej úrovni – aktuálne sa o ne zaujíma 60 percent občanov. Na Slovensku sú tie čísla stále trošku nízke, o eurovoľby sa podľa prieskumu zaujíma 43 percent Slovákov. V porovnaní s obdobím pred voľbami v roku 2019 však toto číslo stúplo o päť percentuálnych bodov. Takže keby sa čo i len tento zvýšený záujem nejakým spôsobom pretavil do vyššej účasti, tak by to bolo fajn. Napokon, zvyšujúci sa záujem ukázal už predchádzajúci jesenný Eurobarometer. Tam bol na celoeurópskej úrovni o 10 percentuálnych bodov vyšší. Kľúčovú úlohu tu zohrávajú aj médiá. Naše vnútorné štatistiky potvrdzujú, že mediálny záujem je dnes vyšší, ako bol v rovnakom období pred voľbami v roku 2019.
Keď sa ešte vrátime k spájaniu volieb, dátum tých európskych je fixne daný v celej Únii. Takže ak by sme ich aj chceli u nás spojiť, my by sme museli zmeniť termín našich volieb. Na druhej strane výhoda spočíva v tom, že prezidentské aj európske voľby sú každých päť rokov, takže až taký problém by to byť nemusel...
Je to presne tak, ako hovoríte. Európske voľby majú nejaké spoločné pravidlá a jedným z nich je jedno dátumové rozpätie, v rámci ktorého sa musia konať. Je to napísané v zákone o európskych voľbách z roku 1976. Čiže tento rok sa voľby musia vo všetkých členských krajinách Únie konať v rozmedzí od štvrtka do nedele v prvom celom júnovom týždni. Ak sa niekto zaujíma aj o takéto detaily, tak vie, že sa s tým naozaj veľmi hýbať nedá. O konkrétnom rozpätí jednotlivých volieb potom spoločne rozhodujú členské štáty v Rade EÚ. A práve ony sa zhodli, že tento rok to bude šiesteho až deviateho júna.
V minulosti to bolo inak?
Áno, napríklad minulé voľby v roku 2019 sa posunuli na máj, konkrétne sa konali v dňoch 23 až 26. mája. To je však výnimočný termín, ten riadny je tento júnový. Takže keby sme my chceli spájať viaceré voľby dohromady, napríklad eurovoľby s prezidentskými, musela by sa v prvom rade zmeniť slovenská Ústava. Sú tam totiž lehoty, koľko dní pred nástupom do funkcie musí byť zvolený nový prezident a podobne. Čiže za súčasných okolností nemôžeme mať ôsmeho júna aj prezidentské voľby, keď sa mandát hlavy štátu končí 15. júna. To by totiž znamenalo, že by bol iba týždeň medzi voľbami a inauguráciou nového prezidenta, čo sa jednoducho nedá stihnúť. Muselo by sa niečo zmeniť. Takže máte pravdu, národné voľby by sa jednoducho museli prispôsobiť tým európskym.
Došlo v tomto smere k pokusom o zmenu pravidiel v Európe?
Áno, boli nejaké návrhy na celoeurópskej úrovni v rámci konferencie o budúcnosti Európy. Prišiel tam návrh od občanov, aby sa európske voľby konali v jednom konkrétnom spoločnom termíne, a to deviateho mája, teda na Deň Európy. To by však bolo tiež komplikované pre mnohé krajiny, pretože deviaty máj sa pohybuje. Raz je to pondelok, potom štvrtok, inokedy zase nedeľa. Každých päť rokov by sa tak voľby konali v iný deň týždňa.
A to by zrejme bolo nereálne...
Sú krajiny, ktoré majú vyslovene dlhoročnú tradíciu volieb v jednom konkrétnom dni týždňa. Na Slovensku je to sobota, v Česku piatok a sobota, v Holandsku zase štvrtok. Čiže dosiahnuť, aby sa všetky tieto krajiny dohodli, že to bude deviateho mája, je naozaj nereálne.
Sú okrem Belgicka aj iné príklady, kde sú eurovoľby spojené s inými hlasovaniami?
Máme veľa takýchto príkladov. Úplne najčerstvejším je Bulharsko, kde v posledných mesiacoch či polrokoch mali hneď niekoľko predčasných volieb a teraz budú mať ďalšie. Tie sa budú konať zároveň s európskymi voľbami deviateho júna. Viem, že to spája i mnoho ďalších krajín, úplne bežne to robia minimálne tri či štyri krajiny, napríklad Španielsko. Takže nie je to nič výnimočné. Práve naopak, deje sa to veľmi často. Spomenul by som asi ešte Grécko, ktoré teraz bude mať po dlhom čase samostatné európske voľby. Vždy mali nejaké spojené a teraz majú obavy z účasti, či tí ľudia vôbec prídu iba na európske voľby. Avšak to spájanie je úplne logické, a to tak z finančného, ako aj logistického hľadiska, a najmä v snahe o zvýšenie volebnej účasti.
V národných voľbách platia v rôznych krajinách rôzne pravidlá. Estónci môžu napríklad voliť online. Sú v európskych voľbách rovnaké pravidlá alebo si ich každá krajina určuje sama?
Toto si tiež stanovuje každá krajina zvlášť. Podľa seba, svojich zvyklostí a možností. Je naozaj pravda, že u nás môže v eurovoľbách voliť iba občan, ktorý je fyzicky prítomný na Slovensku. To znamená, že sa do nedá ani poštou, ani na ambasáde, ani elektronicky sa voliť nedá. Ale pripomínam ešte raz, toto si každá krajina musí stanoviť vyslovene sama. A ako ste správne poznamenali, Estónsko je v tomto smere najpokrokovejšie, keďže má elektronický volebný systém. Ďalej sú tu krajiny, ktoré umožňujú hlasovať zo zahraničia, ako to máme my v parlamentných voľbách.
V eurovoľbách nám však táto možnosť chýba...
Áno, a asi by to bola cesta, ako zvýšiť účasť. Ešte by som azda mohol spomenúť to, že ak má Slovák trvalý pobyt v inej krajine Európskej únie, a už ho zároveň nemá na Slovensku, tak nemôže prísť na Slovensko voliť. Musí voliť v tej krajine, kde má trvalý pobyt, ale jedine vtedy, ak je to krajina Európskej únie. Ak žije mimo EÚ, povedzme vo Švajčiarsku či v Austrálii, a príde na Slovensko, tak môže hlasovať. Ale ak niekto žije v Českej republike, kde má trvalý pobyt a nemá ho na Slovensku, tak musí voliť v Českej republike českých europoslancov. A to isté platí aj naopak – český občan s trvalým pobytom na Slovensku môže voliť slovenských europoslancov.
Niektoré krajiny, naposledy napríklad Nemecko, sa účasť snažia zvýšiť znížením veku voličov. Je takéto riešenie v hre aj u nás?
Na Slovensku som zatiaľ nezachytil žiadnu informáciu ani diskusiu o tom, či by bolo dobré alebo vôbec možné znižovať vek, odkedy má človek právo voliť. U nás je to dlhodobo zaužívané od 18 rokov, sú však krajiny, kde sa volí od 16 rokov. Najbližším príkladom je susedné Rakúsko. Takisto v Belgicku teraz prvýkrát volia od 16 rokov, rovnako ako v Nemecku. Dokonca sú štáty, kde sú voľby povinné. Nielen do Európskeho parlamentu, ale aj na iných úrovniach. Platí to povedzme o Belgicku.
Kde ešte sa dá voliť od nižšieho veku?
Vo viacerých krajinách. Napríklad v Grécku znížili v roku 2016 tento vek z 18 na 17 rokov. Podobné snahy boli aj v Luxembursku. Tam sú voľby povinné, rovnako ako v Belgicku. Luxemburská vláda pred časom navrhla zníženie veku voličov na 17, respektíve 16 rokov. Tento krok však občania v júni 2015 odmietli v referende. Tu azda ešte treba pripomenúť, že toto všetko je čisto na rozhodnutí Slovenska či ďalších krajín – naozaj nikto nám to nemôže nanútiť.
Ako sa v Belgicku vymáha povinnosť ísť voliť? Hrozí tam pokuta či nejaký iný trest, ak neodovzdáte svoj hlas?
V zákone síce tá pokuta existuje, ale reálne sa vraj nevymáha. V Belgicku býva účasť zvyčajne 85 až 88 percent, no a tých 15 percent určite nejde do väzenia ani nedostane nejaké drastické pokuty. Skôr im možno príde nejaký papier s upozornením. A ľudia to stále rešpektujú, skrátka sú na to naučení už od mladosti. Navyše voľby do Európskeho parlamentu sú často spojené s rôznymi inými hlasovaniami.
Môže to súvisieť s tým, že ak ľudí naučíte vnímať politiku už v mladom veku, tak existuje vyššia pravdepodobnosť, že ju budú sledovať aj neskôr?
Sociológovia hovoria, že čím skôr si človek zvykne na to, že jedným z jeho práv a povinností občana je ísť voliť, tak tým poctivejšie to potom dodržiava celý život. Takže možno aj preto znížili niektoré štáty voličský vek na 16 či 17 rokov. Nechcem tvrdiť, že sú to ešte deti, ale už v takomto nízkom veku, teda o dva roky skôr než inde, ich naučili na volebný zvyk, pri ktorom zostanú i naďalej, často do konca života. Lebo jednoducho vedia, že ísť voliť raz za štyri alebo päť rokov je niečo, čo patrí k životu rovnako, ako si ráno a večer umyť zuby.
Pre Belgičanov je politika bežnou súčasťou života...
Áno, oni celkovo majú v dobrom zmysle slova výraznejšiu občiansku angažovanosť. Odzrkadľuje sa to aj v iných veciach, ako sú štrajky a podobne. Jednoducho keď sa im niečo nepáči, tak idú do ulíc. Platí to tiež o Francúzsku. Aktívne sa podieľajú na verejnom živote, nenechajú to všetko len na politikoch. Počas volieb im dajú vedieť, čo si o nich myslia, ale ak sa im niečo nepáči, tak im to pripomenú aj počas medzivolebného obdobia. Vtedy dajme tomu vyhlásia štrajkovú pohotovosť, ktorá je v týchto krajinách skutočne bežnou záležitosťou. My v tomto smere máme trochu inú mentalitu. A nemyslím tým iba Slovensko, ale celkovo východnú Európu, respektíve postkomunistický blok, hoci ten neexistuje už dávno, zhruba 30 rokov.
Zníženie veku voličov sa v daných krajinách týka všetkých volieb alebo len vybraných?
To úplne presne neviem povedať pre všetky krajiny Únie, ale malo by sa to týkať všetkých volieb. Ak raz znížia vek pre volebné právo, tak by to malo byť tak pre eurovoľby, ako aj pre iné hlasovania. Bolo by trochu divné, keby to v parlamentných voľbách bolo 18 rokov a v európskych 16, prípadne naopak. V každom prípade čitatelia si môžu na stránke europske-volby.eu nájsť prehľadnú infografiku, aké sú pravidlá v tej-ktorej krajine. Sú tam všetky informácie vo forme Q&A, teda otázok a odpovedí, kde si to môžete nájsť po jednotlivých krajinách.
Snažíte sa ľudí prilákať k eurovoľbám aj aktívnou kampaňou?
Áno, my sme pripravili informačnú a komunikačnú kampaň, ktorej hlavný slogan znie jednoducho – Využi svoj hlas, nenechaj za seba rozhodnúť iných. A to je presne to, po čom neustále voláme – ľudia by naozaj mali pochopiť, že treba využiť svoj hlas. Väčšinou ide o kampaň na sociálnych sieťach, ale máme aj audiovizuálne produkty. Náš kampaňový dokumentárny film trvá štyri minúty, pričom má rôzne verzie – tá kratšia je určená pre sociálne médiá.
V celej Európe rastie popularita rôznych nacionalistov či radikálov. Je hlavným mottom kampane a spomínaného filmu ohrozenie demokracie?
Povedal by som, že tento film nie je založený až tak na ohrození demokracie, ako skôr na jej ochrane. Odkaz, ktorý chceme ľuďom vyslať, spočíva v tom, že demokraciu ani slobodné demokratické voľby nemôžeme považovať za samozrejmosť. Treba ju chrániť a neustále ju rozvíjať. A čím viac ľudí vo voľbách hlasuje, tým je demokracia silnejšia. Napokon aj v blízkosti Slovenska sú krajiny, kde takéto slobodné voľby nie sú vôbec možné. Takže vážme si tú možnosť, že máme k dispozícii demokratické a slobodné voľby. Využime hlasovacie právo a odovzdajme svoj hlas.
Chcete mladých voličov prilákať aj modernými prvkami kampane? Nedávno napríklad navštívili Európsky parlament slovenskí influenceri...
Samozrejme, jednou z našich hlavných cieľoviek sú aj prvovoliči, teda mladí ľudia, ktorí majú alebo v čase volieb budú mať 18 rokov. Lebo ako som už spomínal, na Slovensku je to podmienka. Práve u nich bola účasť veľmi nízka aj v minulých voľbách. Chceme pritom osloviť a mobilizovať voličov všetkých generácií. Aj preto je koncept nášho produktu, ktorý sme prichystali, založený akože na stretnutí staršej generácie – nechcem povedať, že priamo odchádzajúcej, ale určite seniorskej – s tou nastupujúcou, ktorá volí prvýkrát, prípadne je na začiatku svojho občianskeho života. A starší akoby odovzdávali tým mladým svoju štafetu, odkaz o demokracii.
A skúsenosti z čias, keď sme tú demokraciu nemali...
Presne tak. Oni totiž zažili tie časy, keď slobodné voľby neboli. Keď tu dajme tomu bola druhá svetová vojna, neskôr sovietska invázia do Československa a ďalšie rôzne udalosti, ktoré im bránili žiť slobodný demokratický život. A oni teraz tieto svoje skúsenosti zdieľajú s mladými.
Stretli sa obe generácie v rámci kampane?
Práve to stretnutie bolo akýmsi základom filmu, o ktorom hovorím. Bolo vyslovene zorganizované a urobené s cieľom natočiť zábery, na ktorých je postavený celý film a audiovizuálna kampaň. Tú ľudia mohli vidieť od 29. apríla, dovtedy bola embargovaná.
Kto je Robert Sermek
Od polovice roka 2020 je vedúcim kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku. V rokoch 1999 až 2005 pôsobil ako spravodajca TASR v Bruseli, pokrýval obdobie prístupových rokovaní a vstupu Slovenska do Európskej únie a NATO. V rokoch 2005 a 2006 bol spravodajcom Slovenského rozhlasu v Bruseli. Pred návratom do Bratislavy pôsobil 13 rokov v centrále Európskeho parlamentu v Bruseli na generálnom riaditeľstve pre komunikáciu. Podieľal sa tiež na informačnej kampani pred európskymi voľbami v rokoch 2009, 2014 a 2019, keď bol projektovým lídrom pre produkciu televíznych a rozhlasových spotov.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám -13% na dočítanie.
Zostáva vám -13% na dočítanie.