Do prezidentských volieb v Poľsku zostávajú ešte necelé štyri mesiace, ale kampaň sa už rozbieha na plné obrátky. Maršalek poľského Sejmu Szymon Holownia len v januári oznámil presné termíny prvého a druhého kola volieb. No neľútostný boj o každý hlas odštartoval prakticky už koncom novembra, keď oba hlavné tábory predstavili svojich kandidátov. Prípravy na súboj o varšavský prezidentský palác sa však zrejme začali už v decembri 2023, keď sa moci ujala proeurópska vláda Donalda Tuska. Po ôsmich rokoch tak poslala do opozície sivú eminenciu poľskej politiky Jaroslawa Kaczyňského a jeho pravicovo-nacionalistickú stranu Právo a spravodlivosť (PiS).
Od toho, kto nahradí dosluhujúcu hlavu štátu Andrzeja Dudu, môže do veľkej miery závisieť schopnosť Tuskovho kabinetu naplniť predvolebné prísľuby a možno i jeho ďalšia budúcnosť. Poľský prezident má totiž výrazne väčšie právomoci než povedzme na Slovensku a môže citeľne komplikovať fungovanie exekutívy, čo sa aj reálne deje.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.