Keď sa povie Libanon, mnohým sa vybaví predstava Švajčiarska Blízkeho východu. Alebo celkom protikladné označenie sud s pušným prachom. Je otázne, či stav tejto nepokojnej krajiny niekedy čo i len vzdialene pripomínal švajčiarsku realitu, alebo či jej metropola Bejrút kedysi naozaj evokovala Paríž východného Stredomoria. Samostatný Libanon existuje len zhruba 80 rokov a väčšinu svojich novodobých dejín spĺňal skôr parametre rozbušky.
Na stránky zahraničných médií sa Libanončania spravidla nedostávajú pre svoje atraktívne hory a pláže, nočný život v bejrútskych baroch či početné pamiatky starobylej histórie. Svet si ich spravidla všíma v spojitosti s konfliktom medzi militantným hnutím Hizballáh a Izraelom, alebo vojnou v susednej Sýrii, ktorá sa v podobe 1,5 milióna utečencov preliala aj na libanonské územie.
Mnohým popri tom možno unikla skutočnosť, že Libanon v posledných rokoch prechádzal obrovským ekonomickým i politickým úpadkom, ktorého hĺbku si ľudia na Západe ani nevedia predstaviť. Išlo o jednu z najhorších kríz v dejinách Libanonu, porovnateľnú asi len so zničujúcou občianskou vojnou z rokov 1975 – 1990.
Symbolom rozvratu kedysi pomerne bohatej krajiny sa stal devastujúci výbuch chemikálií v bejrútskom prístave z augusta 2020. Obrovská explózia zničila priľahlé štvrte hlavného mesta a zanechala po sebe desivú bilanciu:
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.