Európania často vnímajú krajiny vo svojom južnom susedstve len veľmi selektívne. Dívajú sa na ne buď len ako na cieľ svojich dovoleniek, alebo na nepríjemné zdroje komplikácií. O tom, čo sa deje na opačnom brehu Stredozemného mora, majú často len matnú predstavu.
Do veľkej miery to platí aj pre Tunisko, ktoré je Európe najbližšie. Od najsevernejšieho výbežku tejto severoafrickej krajiny je to k najbližšiemu talianskemu ostrovu Pantelleria len asi 70 kilometrov a k Sicílii zhruba 140.
Aj preto sa v posledných rokoch dostávalo do hľadáčika európskych médií najmä ako priestor, odkiaľ sa vydávajú na riskantné plavby migranti s vidinou nového života na starom kontinente.
Ďalšie informácie o Tunisku Európania zvyčajne čerpajú len z katalógov cestovných kancelárií so zábermi širokých piesočnatých pláží, luxusných hotelových komplexov či ruín starovekého Kartága. Že ide o destináciu naozaj vyhľadávanú, dokazuje fakt, že Tunisko tento rok očakáva viac než 11 miliónov turistov, čo sa už blíži celkovému počtu jeho obyvateľov (12 miliónov). V rebríčkoch návštevnosti ho už teraz na africkom kontinente predstihujú len Egypt a Maroko.
Odviate vetrom
Málokto s výnimkou politických komentátorov si už asi spomína, že sa Tunisko stalo kolískou takzvanej arabskej jari. Že tuniská revolúcia z prelomu rokov 2010 – 2011, ktorú podnietilo sebaupálenie 26-ročného mladíka, zvrhla tamojšieho dlhoročného diktátora a odštartovala vlnu prodemokratických hnutí po celom islamskom svete. Nádeje na topenie autoritárskych ľadov a zmiernenie chudoby však napokon v mnohých krajinách zmaril mráz v podobe nových diktatúr, represií, nepokojov či bratovražedných vojen.
Tunisko bolo dlho v tomto smere dávané za príklad úspešnej demokratickej zmeny a vzor pre ostatné krajiny regiónu. V posledných rokoch však vlak tuniskej revolúcie akoby zaradil spiatočku a rútil sa do po trati, ktorej kulisy veľmi pripomínajú časy niekdajšej diktatúry.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.