Donald Trump chcel použiť ozbrojené sily voči demonštrantom už počas svojho prvého volebného obdobia. Vtedy ho ešte od toho odhovorili niektorí vysokopostavení predstavitelia armády, čo neskôr niesol s veľkou nevôľou. Teraz už podľa všetkého oponentov nemal.
Vo svojom druhom mandáte sa Trump obklopil ľuďmi, ktorí mu neodvrávajú. Šéf Pentagónu a bývalý televízny moderátor Pete Hegseth bez zaváhania splnil prezidentovo nariadenie, aby vyslal do najväčšieho kalifornského mesta Los Angeles 4-tisíc záložníkov Národnej gardy a 700 príslušníkov námornej pechoty, teda aktívnych vojakov armády USA. Oficiálne za účelom zaistenia bezpečnosti imigračných agentov a federálneho majetku. O čo však Trumpovi v skutočnosti ide, nie je celkom jasné.
Milióny demonštrantov, ktoré 14. júna vyšli do ulíc viac ako dvoch tisícov miest po celých USA, sú však presvedčené, že prezident bezprecedentne prekračuje právomoci a prehlbuje svoje autoritárske sklony. Najväčšia vlna protestov od začiatku vlády Trumpa 2.0 sa preto konala pod heslom No Kings, čo by sa dalo voľne preložiť ako Nechceme kráľov.
Mesto anjelov
Zo Spojených štátov prichádzajú v posledných mesiacoch zábery, ktoré na prvý pohľad vyzerajú celkom neamericky. Zábery z masívnych razií federálnych migračných úradov voči nelegálnym migrantom, ku ktorým nedochádza len v blízkosti hraníc s Mexikom, ale i na celkom nečakaných miestach. V továrňach a na farmách, kde pracujú cudzinci. Na letiskách a staniciach, pred sídlami imigračných súdov, ale aj priamo na uliciach, autobusových zastávkach či v súkromných domoch.
Agenti majú právomoc bez zatykača odviesť každého, kto sa nedokáže preukázať dokladmi. Hoci aj ľudí, čo si len vyšli do obchodu alebo na prechádzku. Objavujú sa správy o množstve prechmatov, keď sú zatýkaní i americkí občania či zahraniční turisti, ktorí svojím vzhľadom pripomínajú hispánskych migrantov. Mnohí prisťahovalci sa v obave pred zatknutím a deportáciou radšej ukrývajú doma.
Znalci americkej politiky už dlho varujú, že tvrdé a zároveň chaotické zásahy voči migrantom enormne zvyšujú už aj tak veľké vnútorné napätie v USA. To by podľa nich mohlo prerásť aj do násilných konfrontácií a zárodkov občianskej vojny. Dlho zahrievaný tlakový hrniec explodoval začiatkom júna v druhom najväčšom americkom meste Los Angeles. Tam rozhorčené protesty Hispáncov a ich podporovateľov prerástli aj do výtržností, na ktorých potlačenie Biely dom poslal takmer päťtisíc vojakov.
„Strongman“ Trump
Početní kritici poukazujú, že takýto krok bol absolútne neopodstatnený. Že pouličné protesty stoviek až tisícov ľudí by dokázali s prehľadom zvládnuť aj mohutné policajné zložky Kalifornie. Demokratmi kontrolovaného štátu, ktorý Trump zjavne nemá rád, pretože tam nemá šancu vyhrať voľby.
„Donald Trump doslova čakal na príležitosť, aby mohol ukázať svoju silu. Aj preto tá reakcia, vonkoncom neúmerná skutočnému dianiu. I to, že konal ponad hlavu guvernéra,“ uviedol pre HN expert na dianie v USA Jiří Pehe, riaditeľ pražskej pobočky Newyorskej univerzity.
Šéf federálnej administratívy rozhodol o nasadení vojakov Národnej gardy bez súhlasu, ba priamo proti vôli demokratického guvernéra Kalifornie Gavina Newsoma. Ten opakovane deklaroval, že jeho asistenciu ani náhodou nepotrebuje.
Doposiaľ to až na úplné výnimky fungovalo tak, že príslušníkov gardy nasadzoval v tom-ktorom štáte priamo tamojší guvernér alebo prípadne prezident USA na jeho žiadosť.
K výnimke z tohto pravidla naposledy došlo pred 60 rokmi. Vtedajší prezident Lyndon Johnson vtedy poveril Národnú gardu ochranou demonštrantov pred brutálnymi zásahmi polície v štáte Alabama. To však bolo v kontexte mohutného hnutia za občianske práva Afroameričanov, ktoré sa nedá ani porovnať s relatívne malými a izolovanými protestmi v Los Angeles.
Vedľajšie účinky
O tom, či Trump svojvoľným nasadením vojakov porušil platné princípy vzťahov medzi federálnou vládou a štátmi Únie, zrejme rozhodne až Najvyšší súd USA. Kalifornia totiž prezidenta zažalovala za porušenie ústavy a prekročenie právomocí. Isté je zatiaľ len to, že Trumpovo vyslanie ozbrojených vojakov do ulíc Los Angeles situáciu vôbec neupokojilo.
Protesty, blokády a násilné konfrontácie vo viacerých štvrtiach Los Angeles pokračujú napriek rozsiahlej vojenskej prítomnosti. Okrem antimigračných razií ľudia protestujú už aj proti militarizácii celého diania. Čo presne sa tam deje, často nie je možné zistiť, pre množiace sa správy o represiách voči novinárom. Vojaci vraj voči demonštrantom priamo nezasahujú, len hliadkujú a zaisťujú operácie voči migrantom.
Ešte dôležitejšie je asi to, že Trumpovo silácke gesto ešte viac vyhrotilo nálady v celých USA. Namiesto utišujúceho prostriedku tak vyslanie vojakov zapôsobilo ako akýsi katalyzátor. Na prezidentove 79. narodeniny, keď sa konala vo Washingtone veľká vojenská prehliadka, prišlo po celých Spojených štátoch protestovať celkovo asi päť miliónov ľudí. Namiesto doterajších pomerne málo početných demonštrácií sa tak možno zrodilo mohutné protitrumpovské hnutie. Podľa niektorých pozorovateľov išlo o najväčší deň protestov v amerických dejinách.
Trumpova munícia
Je však dosť pravdepodobné, že prezidentovi ani o upokojenie situácie nešlo. Že prehlbovanie sporov patrí medzi dôležité súčasti jeho taktiky a pomáha mu zdôvodňovať jeho čoraz autoritárskejšie kroky.
Podľa ministra obrany Hegsetha bolo Los Angeles len akýmsi testom. Kde si prezident vyskúšal, či môže niečo podobné urobiť aj v ďalších amerických štátoch a mestách. Donald Trump totiž dlhodobo vedie akúsi vojnu s takzvanými „modrými“ (demokratickými) štátmi, ako aj s veľkými liberálnymi mestami a špičkovými univerzitami, ktoré sú hlavnými baštami demokratov.
„Zatiaľ je to povedzme len taká studená občianska vojna. V tom zmysle, že ešte nedošlo k nejakému naozajstnému krviprelievaniu,“ konštatuje analytik z Newyorskej univerzity. Trump však podľa neho skúša nejakú skutočnú konfrontáciu vyvolať a potom demonštrovať, že s podporou armády bude schopný potlačiť akýkoľvek odpor. Môže sa to pre neho stať aj zámienkou pre obmedzenie občianskych práv.
Rezervy ešte skryté
Donald Trump ešte totiž nevyčerpal celý arzenál svojich možných zbraní. Americká ústava a zákony mu dávajú za určitých okolností aj možnosť zavádzať aj mimoriadne opatrenia rovnajúce sa stannému právu. Obzvlášť vyše 200 rokov starý zákon o rebélii, na ktorý sa odvolal aj pri vysielaní vojakov do Kalifornie. Teraz by prijímanie ďalších tvrdých reštrikcií zrejme nemalo pre prezidenta veľký zmysel.
Niektorí pozorovatelia sa však v tejto spojitosti s obavami dívajú na budúcoročné kongresové voľby, ktoré sa budú konať uprostred Trumpovho mandátu. On sám si je iste dobre vedomý svojich padajúcich preferencií a silnejúcej nespokojnosti verejnosti, keď už teraz je jedným z najneobľúbenejších prezidentov v histórii USA. Opoziční demokrati by teda mohli potenciálne ovládnuť jednu alebo aj obe komory Kongresu.
„Je otázkou, či si Trump svojimi krokmi a radikalizáciou situácie nepripravuje pôdu pre to, aby nejakým spôsobil ovplyvnil alebo zmaril budúcoročné voľby. Ak by ich vyhrali demokrati, nepochybne sa ho pokúsia zosadiť prostredníctvom impeachmentu,“ uvažuje Jiří Pehe.
Aj bez toho by však ovládnutie zákonodarnej moci veľmi skomplikovalo Trumpovo vládnutie. Doposiaľ sa mu totiž väčšinu svojich politík darí presadzovať aj bez Kongresu, len prostredníctvom prezidentských dekrétov, čo jeho lojálni republikáni zväčša prechádzajú iba mlčaním. Takémuto komfortu by po prehratých voľbách dozaista odzvonilo.
Proti rozvratníkom
Nasadenie vojakov v Kalifornii i vyhrážky voči ďalším baštám demokratov je zjavne i prostriedkom na odvádzanie pozornosti. Aby verejnosť nevenovala toľko pozornosti Trumpovým množiacim sa prešľapom, obzvlášť zmätočnej ekonomickej politike zavádzania a odvolávania ciel.
Boj proti nelegálnej migrácii patril medzi Trumpove hlavné predvolebné prísľuby a stále je to jedna z mála oblastí, kde si udržiava pomerne veľkú dôveru, zhruba 50-percentnú Američanov. Asi hlavne preto, že sa mu takmer úplne podarilo uzavrieť 3-tisíc kilometrov dlhú hranicu s Mexikom. V snahe zastaviť pokles svojej popularity prezident teda opäť stavil na migračnú kartu. Prostredníctvom pritvrdenia antimigračných razií i vyslania vojakov do Kalifornie sa chce ukázať ako víťazný bojovník proti narušiteľom poriadku a nebezpečným násilníkom, ako účastníkov protestov v LA každodenne vykresľujú protrumpovské médiá.
Klamstvá a polopravdy
Prezident sa evidentne nezľakol ani masových celoamerických protestov, keďže po ich skončení avizoval, že bude postupovať ešte razantnejšie. „Musíme ešte zintenzívniť zatýkanie a deportácie nelegálnych migrantov v Los Angeles, Chicagu či New Yorku, kde ich žijú milióny,“ napísal Trump na platforme Truth Social.
Tieto najväčšie americké mestá sú podľa neho hlavným centrom moci Demokratickej strany preto, že tam vo voľbách vo veľkom hlasujú ľudia bez amerického občianstva. Toto nepodložené tvrdenie má so skutočnou realitou len pramálo spoločného. Hoci v USA neexistuje jednotný systém registrácie občanov, neoprávnene voliť len za pomoci vodičského preukazu nie je vďaka niekoľkostupňovému systému kontroly vôbec také jednoduché, ako to vravia trumpovskí republikáni.
Rovnako nepravdivé či prinajmenšom veľmi zveličené sú aj tvrdenia o vysokej kriminalite medzi migrantmi v USA, keďže väčšina z nich sa snaží svoje beztak neisté právne postavenie ďalej nekomplikovať.
S realitou sa veľmi neprekrývajú ani prezidentove vyhlásenia o tom, že prisťahovalci žijúci v krajine načierno berú prácu dobrým americkým občanom. Je nad slnko jasnejšie, že v niektorých sektoroch, ako v stavebníctve, poľnohospodárstve či reštauračnom sektore nemá migrantov kto nahradiť. Zatýkanie ľudí, ktorí sú síce v Spojených štátoch nezákonne, ale tam pracujú či platia dane, môže práve v týchto segmentoch ekonomiky spôsobiť obrovské problémy.
Kus dobrej roboty
Najviac však asi nesedia Trumpove deklarácie o tom, ako sa mu darí jeho deportačná politika. Napriek propagandistickému rámusu je jasné, že veci nejdú podľa jeho deklarovaného cieľa – vyhostiť z krajiny milión migrantov ročne. Podľa dostupných údajov sa za prvých 100 dní Trumpovho prezidentstva podarilo deportovať len asi 150-tisíc osôb.
Len na porovnanie – jeden z demokratických šéfov Bieleho domu Barack Obama dokázal za dve funkčné obdobia deportovať milióny migrantov, asi najviac spomedzi prezidentov v moderných amerických dejinách. Bez veľkého kriku a v porovnaní so súčasnými metódami ešte ako-tak civilizovane.
Trump možno svojou reality šou v podobe honby na migrantov naberie zopár bodov v prieskumoch. Časť ľudí si však asi časom uvedomí, že „skutek utek“. Už teraz väčšina Američanov vyjadruje nesúhlas s praktikami imigračných agentov, pred ktorými nie sú v bezpečí ani bežní ľudia.
Prezident Newsom?
Práve najľudnatejšia Kalifornia je asi najviac modrým, demokratickým štátom USA. Trump tam prehral posledné prezidentské voľby o vyše 20 percent, hoci on sám tvrdí, že čísla by boli iné, ak by hlasy rátal Ježiš Kristus.
Je však možné, že Donaldovi Trumpovi okrem toho leží v žalúdku aj samotný kalifornský guvernér Gavin Newsom, na ktorého už dlho a nevyberane útočí. Počas súčasnej krízy mu dokonca verejne hrozil zatknutím a častoval ho dehonestujúcimi prezývkami. Los Angeles by podľa Trumpa zhorelo do tla a zmizlo z povrchu zemského, ak by nedošlo k vojenskému zásahu a bolo odkázané len na svojho vraj neschopného guvernéra.
„Newsom sa nijako netají tým, že by mohol byť prezidentským kandidátom demokratov. To môže byť jedným z dôvodov, prečo sa Trump pustil práve do Kalifornie,“ hovorí Jiří Pehe. Možno sa tak pokúša eliminovať i potenciálne nebezpečného súpera republikánov, ktorý by ich mohol vo voľbách v roku 2028 pripraviť o Biely dom.