Skôr, než sa v Teheráne stihli spamätať, bolo po všetkom. Americké bombardéry pobudli vo vzdušnom priestore Iránu len asi 90 minút. Stačilo to však na to, aby tvrdo zasiahli hlavné centrá iránskeho jadrového programu, ktorý znepokujuje svet už celé desaťročia.
Sedem „neviditeľných“ bombardérov B-2, ktoré sám Donald Trump nedávno označil za škaredé stroje, zaútočilo na komplexy Fordo, Natanz a Isfahán penetračnými megabombami GBU-57 určenými na ničenie podzemných objektov. Už aj tak smrtiacu útočnú silu znásobilo asi 30 striel Tomahawk, ktoré podľa všetkého odpálila americká ponorka operujúca v Arabskom mori. Do operácie v jej rôznych fázach sa zapojilo celkovo vyše 125 eskortných, prieskumných či tankovacích lietadiel.
Šéf Bieleho domu sa úspechom Polnočného kladiva, ako znelo kódové označenie celej operácie z 22. júna, pochválil okamžite po jej skončení. „Všetky lietadlá už bezpečne letia domov. Naši úžasní americkí bojovníci si zaslúžia gratulácie. Toto by nedokázala žiadna iná armáda na svete,“ napísal Trump na platforme Truth Social.
Prečo teraz?
Nikto nedokáže jednoznačne povedať, či Donald Trump svoju lekciu Iránu vopred a dôkladne plánoval. Alebo len šikovne využil oslabenie Teheránu v dôsledku predchádzajúcich 10 dní decimujúcich izraelských útokov. Keď stíhačky sprevádzajúce americké bombardéry testovali iránsku protileteckú obranu, nezaznamenali žiadnu odozvu, na útočnú formáciu podľa Pentagónu nikto ani len nevystrelil.
Ešte pred niekoľkými týždňami sa pritom zdalo, že sa veci okolo Iránu vyvíjajú celkom ináč. Že neustála hrozba vojenského riešenia iránskeho problému je aspoň načas zažehnaná.
Iránci a Američania spolu od apríla viedli spolu päť kôl nepriamych rokovaní o novej jadrovej dohode, no k šiestemu kolu naplánovanému na 15. júna už nedošlo.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
