Nechýbali slzy, vreckovky ani silné slogany, keď nedávno „dobrovoľne“ odišla zo scény posledná strana brániaca zvyšky hongkonskej demokracie. „Pod obrovským politickým tlakom sme prijali ťažké rozhodnutie o vlastnom rozpustení. Protestovali sme v parlamente, na uliciach i na súdoch. No prišli sme na koniec našej cesty,“ odznelo na poslednej tlačovej konferencii Ligy sociálnych demokratov.
Strana, vystupujúca pod pôvabnou anglickou skratkou LSD, bola jednou z hlavných síl v pozadí najväčšej vlny protestov v dejinách Hongkongu a zrejme i celej komunistickej Číny.
Dobré čísla
V čase ich kulminácie v polovici roka 2019 zapĺňali hongkonské ulice státisíce demonštrantov. Na najväčšom proteste sa zúčastnili asi dva milióny ľudí, čo predstavuje viac než štvrtinu populácie tejto kedysi britskej kolónie a dnes vraj „osobitnej“ administratívnej oblasti ríše stredu.
Podľa výpočtov expertov by to malo bohato stačiť. Štatistické analýzy veľkých súborov dát dokazujú, že prakticky žiadna vláda nedokáže odolať pokojným protestom, do ktorých sa zapojí najmenej 3,5 percenta miestneho obyvateľstva. Ľudia si takouto masovou účasťou skoro vždy dokážu vynútiť zmenu režimu alebo ho aspoň dotlačiť k veľkým ústupkom.
Aj pravidlo „3,5%“ má však svoje povestné výnimky. A faktory, ktoré môžu celé protestné hnutie potopiť bez dosiahnutia výsledku.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.