Ako sa pozeráte na dnešné vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou? Spoločné zasadnutia vlád boli odložené, ale na oboch brehoch rieky Moravy sa občas ozývajú hlasy vyzývajúce na ich obnovenie. Považujete za reálne, že sa ešte do jesenných volieb v Česku podarí tie vzťahy aspoň trochu zlepšiť, alebo sa čaká už len na to, kto vytvorí novú vládu v Prahe?
Teraz sa pýtate na dve odlišné veci. To, že sa tie vzťahy podarí trošku zlepšiť, je určite možné a pravdepodobné. Avšak to, že by sme ešte pred voľbami stihli uskutočniť spoločné zasadnutie oboch vlád, sa mi skutočne v tejto chvíli možné nezdá, pretože ten čas do volieb je veľmi krátky. Navyše teraz máme prázdniny, čiže technicky to už asi realizovateľné nie je. Na druhej strane je potrebné povedať, že všetci z nás, členov vlády, permanentne udržiavame regulárne pracovné vzťahy so svojimi náprotivkami na slovenskej strane.
S kým ste v kontakte vy osobne?
Ja mám profesionálne i ľudsky veľmi priateľský vzťah so štátnym tajomníkom slovenského ministerstva zahraničných vecí Marekom Eštokom. Vždy sme schopní porozprávať sa a vzájomne si ujasniť názory. Myslím si, že podobne fungujú aj vzťahy medzi ostatnými rezortnými kolegami. Sme si skrátka súdení. Sme susedia na komplikovanom území Európy, máme mnoho spoločných historických i kultúrnych zážitkov, veľa biznisových súvislostí. Toto všetko sa nedá nijako zahodiť. A nikto to ani zahodiť nechce.
Napriek tomu sú medzi našimi vládami v niektorých veciach nezhody.
Samozrejme, iná vec je, že sa nám nemusí páčiť všetko, čo v tejto chvíli predvádza slovenská vláda. A im sa trebárs nemusí páčiť to, čo predvádzame my. Obzvlášť vo vzťahu k Rusku a k ruskej agresii voči Ukrajine sa evidentne naše názory výrazne rozchádzajú. Z nášho pohľadu je to veľmi zásadná vec. Takže to je asi ten hlavný dôvod, prečo naše vzťahy nie sú v tomto okamihu na tej úplne nadštandardnej úrovni. Treba totiž povedať aj to, že spoločné zasadnutie vlád je veľmi nadštandardný prejav veľkej blízkosti, ktorá má svoju logiku v československých vzťahoch, ale ich prípadné nekonanie samo osebe ešte neznamená zhoršenie diplomatických vzťahov. Preto znovu hovorím – mnoho tých kontaktov prebieha na všetkých možných úrovniach, pretože inak sa to ani nedá.
Čiže postoj našej vlády ku konfliktu na Ukrajine je pre vás červenou čiarou.
Čo sa týka citlivej veci s Ukrajinou, tak my, samozrejme, uznávame právo každej krajiny na to, aby si robila svoju vlastnú zahraničnú aj vnútornú politiku. Na druhej strane si musíme stále uvedomovať, že naše členstvo v Európskej únii je dôsledkom a zároveň záväzkom rešpektu k zdieľaným hodnotám, ako je demokracia, sloboda tlače či zhromažďovania, ľudské práva, úcta k menšinám alebo nezávislá justícia. A takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Práve ste vymenovali základné hodnoty západnej civilizácie.
Presne tak. Toto všetko sú základné stavebné kamene, na ktorých stojí celá Európska únia. Takže pokiaľ niekto začne mať v týchto zásadných oblastiach nejaký problém alebo sa správať tak, že ho už tie naše pravidlá nezaujímajú alebo nezaväzujú, tak je potrebné, aby na to samotná EÚ nejakým spôsobom reagovala. Zároveň však považujem za správne, že my, susedia a bratia, dávni spolupracovníci a súpútnici, máme právo i povinnosť povedať – priatelia, toto sa nám úplne nepáči. Ja som presvedčený o tom, že medzi priateľmi to takto má byť. A pokiaľ to niekto na Slovensku vníma nejakým nedotklivým spôsobom, tak je nám to ľúto. Avšak rovnako ako Slovensko má právo ísť si v mnohých veciach svojou cestou, tak aj my máme právo mať a vyjadriť svoj vlastný názor.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.