Takmer 700-tisíc vzácnych artefaktov a umeleckých diel obsahuje poklad, ktorý si po stáročia zhromažďovali čínski cisári. Každý rok si ho prídu pozrieť milióny návštevníkov z celého sveta a neprekáža im ani 350-dolárové vstupné. Prirodzene by sa dalo očakávať, že čínske imperiálne zbierky sú uložené kdesi v prísne strážených priestoroch Zakázaného mesta, niekdajšieho cisárskeho paláca v Pekingu.
Prekvapivo to tak nie je. Poklad nevyčísliteľnej hodnoty, pokrývajúci osemtisíc rokov čínskej histórie, uchováva Národné palácové múzeum v taiwanskom Tchaj-peji. Dobre to ilustruje paradox súčasnej taiwanskej i čínskej identity. Je Taiwan Čína alebo nie je? Patrí ostrov vládcom v Pekingu, ktorí si naň dlhodobo brúsia zuby? A koľko je vlastne tých „Čín“?
Jedna, dve, tri...
Na súčasnej politickej mape sveta v skutočnosti existujú dve Číny, dokonca dve čínske republiky. Jedna z nich bez prívlastku a druhá „ľudová“. Ľudia na Taiwane, relatívne malom ostrove rozlohou porovnateľnom trebárs s Holandskom, majú na pasoch nápis Čínska republika. Obyvatelia oveľa väčšej,1,4-miliardovej pevninskej Číny zase cestujú s pasmi s označením Čínska ľudová republika (ČĽR).
Pri cestovaní do zahraničia tieto dva čínske pasy spôsobujú i chaotické situácie, keďže imigračným úradníkom nie je občas hneď jasné, o akú krajinu ide. Zmätok ešte zväčšuje iniciatíva časti Taiwančanov, ktorý si svoje cestovné pasy dopĺňajú ešte nálepkou Taiwan. Niektoré krajiny takéto doklady potom odmietajú akceptovať.Tento pasový galimatiáš ilustruje ten najkľúčovejší problém.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
