Slnečné pobrežie, Zlaté Piesky alebo Nesebar. To je často jediné, čo sa pri slove Bulharsko vybaví bežnému zahraničnému turistovi. No úzky pás čiernomorských letovísk a pláží tvorí len menej než päť percent bulharského územia. Zvyšných 95 zostáva pre cudzincov terra incognita, ešte tak s výnimkou Sofie a okolitých hôr Vitoše.
Ešte horšie je to so znalosťami miestnych reálií, snáď okrem gastronómie. Málokto z návštevníkov by dokázal povedať, kto je momentálne bulharským premiérom alebo prezidentom.
V takomto kvíze by však pohoreli aj mnohí Bulhari. Priemerná životnosť šéfa sofijskej vlády je len asi rok. A to sú už v plnom prúde prípravy na ôsme parlamentné voľby za štyri roky a nečakane sa uprázdnil aj post prezidenta.
To všetko vo veľmi kritickom období, keď si Bulhari zvykajú na nové eurobankovky a s nimi aj na nové ceny. A keď dlho bublajúca frustrácia dokázala vygenerovať najmohutnejšie demonštrácie za celé desaťročia.
V článku sa ešte dočítate:
– Ako sa generačný hnev zmenil na spoločenský výbuch.
– Prečo staré mocenské siete odolávajú aj masívnemu tlaku ulice.
– Čo rozhodne, či vznikne alternatíva schopná posunúť krajinu.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
