Po šialenej kampani mohol Orbán urobiť čokoľvek. Označiť voľby za zmanipulované (Bruselom či Kyjevom) a odmietnuť ich výsledky. Podnietiť nepokoje alebo vyhlásiť mimoriadny stav a zmobilizovať bezpečnostné zložky. Kompletne prebudovať ústavný systém a presunúť sa do kresla prezidenta s obrovskými právomocami. Alebo aspoň zosabotovať odovzdanie moci do rúk novej vládnej garnitúry.
Nič z toho sa nestalo, prinajmenšom zatiaľ. A naplneniu takýchto extrémnych scenárov a špekulácií v danom momente nič nenasvedčuje. Absolútnemu víťazovi volieb Péterovi Magyarovi Orbán telefonicky zagratuloval ešte dávno predtým, než bola zrátaná väčšina okrskov.
Aj jeho prvá reakcia na „bolestivý, ale jasný“ výsledok bola bezmála pokojná, vyrovnaná a zmierená.
Nikto nevie, čo sa dlhoročnému neohrozenému suverénovi maďarskej politiky odohrávalo v hlave. Že nechrlil svoj tradičný oheň a síru a neprikročil k žiadnemu zo svojich núdzových záchranných plánov, ktoré podľa zákulisných informácií pred voľbami minimálne zvažoval.
V článku sa ešte dočítate:
– Aké páky má Orbán v opozícii a kde sú ich limity.
– Prečo sa časť elít môže rýchlo prispôsobiť novej moci.
– Ako môže Fidesz pracovať s vnútorným napätím v Tisze.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.