Venezuela sa ešte nestala 51. štátom USA, ako o tom občas otvorene sníva Donald Trump. Je síce otázne, či zase nejde len o jedno z jeho obvyklých šplechnutí do vody, ktoré miznú rovnako rýchlo ako jeho sľuby o už naozaj definitívnom konci vojny v Iráne.
Je však celkom pochopiteľné, že americký prezident pociťuje za súčasné dianie vo Venezuele istý typ zodpovednosti. Zvlášť teraz, keď tento juhoamerický štát s najväčšími potvrdenými zásobami ropy na svete postihli krátko za sebou dve devastujúce zemetrasenia.
Prešiel už takmer polrok odvtedy, čo americké špeciálne jednotky vykonali bleskovú operáciu v Caracase, odkiaľ uniesli Nicolása Madura. Zosadený venezuelský prezident odvtedy „relaxuje“ v drsnej väznici v newyorskom Brooklyne, kde sa vraj delí o celu s 18 väzňami, a čaká na súd pre podivné a závažné obvinenia z narkoterorizmu a pašovania kokaínu do USA.
V článku sa ešte dočítate:
– Ako funguje tichá dohoda medzi Caracasom a Washingtonom.
– Čo rozhodne o dlhodobom prežití venezuelského režimu.
– Prečo sa do „Trumpovej“ Venezuely zatiaľ nehrnú zahraničné firmy.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
