Podľa neho sa regionálnemu rozvoju štátu nikto dlhodobo nevenoval. Splnomocnencom vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov je od apríla minulého roka. Ekonóm Anton Marcinčin.
Regióny sú tou časťou krajiny za Bratislavou, odkiaľ väčšina z vás do Bratislavy prišla. Takýmito slovami ste sa prihovorili čitateľom v jednom komentári pre HN.
Niekedy mám pocit, že viacerí presťahovalci z východu sa po čase stanú veľmi múdrymi a korektnými. Akoby zabudli na realitu začínajúcu sa kdesi za Trnavou. Hľadajú príliš sofistikované postupy, ktoré v konečnom dôsledku nič neprinášajú. A keď nič neprinášajú ani ich rodisku, tak jednoznačne tým musí trpieť celá ekonomika.
Odkiaľ pochádzate vy?
Z Prešova, od roku 1991 je to samostatná obec Ľubotice.
V tomto čase sú už prakticky prijaté všetky akčné plány. Vo funkcii vládneho splnomocnenca ste od apríla minulého roku. Čo ste sa za to obdobie naučili?
Možno sám občas prepadám pesimizmu, ale keď urobím krok vzad a nadýchnem sa, tak vidím, že sa urobil kus práce a výsledky sú pozitívne. Veľa odborníkov od „fachu“ mi hovorilo, že sa roky snažili dostať agendu zaostávajúcich okresov dopredu, no nedarilo sa im.
Kedy sa ľady pohli?
Pred dvomi rokmi, keď minister financií dostal list z Rimavskej Soboty. Že agregátne výsledky Slovenska sú síce príjemné, ale že v meste majú tridsaťpercentnú nezamestnanosť. A čo s tým. Vtedy sme to u ministra Kažimíra začali riešiť. Zistili sme, že regionálny rozvoj máme, dokonca bol aj v názve jedného z ministerstiev. Regionálnemu rozvoju sa však Slovensko dlhodobo nevenovalo.
Dnes?
Po dvoch rokoch môžeme povedať, že dvanásť okresov realizuje svoje akčné plány a obrovský záujem prejavujú ďalšie, aj bohaté regióny. Disponujeme kapacitami, vytvára sa spolupráca s VÚC-kami, obcami, podnikateľmi, školami či ministerstvami. Druhý obraz je komplikovanejší. Spočíva v práci s ľuďmi, od ktorých nikto nečakal, že budú aktívni a budú sa starať o ekonomiku svojej obce....
Zostáva vám 85% na dočítanie.