„Mali sme strach. Ľudia plakali,“ popisuje. Naposledy jej odviedli aj osemnásťročnú dcéru Sajídu. „Mladé dievčatá a ženy si vojaci vzali so sebou.“
Držali ich v tábore. Sajída hovorí, že ju znásilňovali a nútili variť im, než sa jej podarili utiecť a stretnúť sa s matkou.
Spoločne s ňou a najmladším bratom potom utiekli do Bangladéša.
Ten od začiatku 90. rokov v niekoľkých vlnách poskytol útočište už najmenej miliónom Rohingom. Teraz je však na hranici svojich možností.
Mimoriadne husto zaľudnená krajina i bez takého počtu utečencov bojuje s vyťažovaním zdrojov a chudobou. Asi z 90 percent sú utečenci závislí na potravinovej pomoci.
Čaká sa pritom, že ich bude pribúdať. Iba tento rok sa v táboroch podľa odhadov narodí šesťdesiat až stotisíc detí. Viacero po znásilneniach vojakmi.
