Cez hraničnú rieku Tasliminu rodinu, tak ako mnohé ďalšie napriek sprísnenej kontrole bangladéšskej armády, previezli miestni rybári.
Za každého musela zaplatiť v prepočte asi 60 eur. Pre Rohingov horibilnú sumu. „Musela som predať všetko, čo sme mali. Sliepku, kačicu, riad a niečo som si požičala od susedov. Sú bohatí a vždy unikli pred vojakmi tak, že im zaplatili,“ hovorí, zatiaľ čo sa jej za chrbtom bojazlivo schováva drobný jedenásťročný chlapec.
Jediný z trojice synov, ktorý jej zostal. Na jeho výchovu zostala sama. Manžel zomrel už pred tromi rokmi.
Najprv prichádzali rohingskí utečenci do Bangladéša zalesnenou krajinou cez pozemnú hranicu. Teraz sa však boja. Mjanmarská armáda podľa nich hranicu zamínovala, aby sa už nemohli vrátiť.
Zranenia, ktoré v posledných mesiacoch ošetrovali lekári v provizórnych podmienkach utečeneckých táborov míny potvrdzujú.