„Je takmer isté, že v budúcnosti sa takéto deti rodiť budú a to predovšetkým s cieľom predísť niektorým ťažkým chorobám,“ hovorí Gardlík. Progres technológií je podľa neho rýchly a nezastaviteľný a zárodočná genetická modifikácia je len otázkou času či miery regulácie týchto postupov.
Podobné metódy sa navyše využívajú v rámci takzvanej predimplantačnej genetickej diagnostiky, kedy sa vajíčko bez mutácie pri oplodnení v skúmavke vloží do maternice. Metóda CRISPR sa aj dnes využíva pri genetickej modifikácii organizmov, živočíchov či rastlín alebo v humánnej medicíne pri génovej terapii dedičných a nádorových ochorení.
Vec druhá je však vytvorenie žiadaných vlastností pre svoje deti, aby boli inteligentné, športovo nadané či mali talent hrať na hudobný nástroj. Podľa vedcov však ide o spoluprácu niekedy až stoviek génov, z ktorých má každý sám o sebe malý účinok.
Ferák hovorí, že nielenže dnes nemáme k dispozícii metódy, ktoré by umožňovali modifikovať DNA tak, aby sme pri vlastnostiach tohto typu dosiahli želaný výsledok, ale ani nie je pravdepodobné, že by to bolo možné v dohľadnej budúcnosti.
„Vytváranie nových Einsteinov, Mozartov alebo Federerov pomocou génových manipulácií ešte na veľmi dlho, pravdepodobne navždy, zotrvá výlučne vo sfére science fiction, do reálneho sveta sa nedostane,“ dodáva. A situácia na Slovensku? Podľa vedcov je genetická modifikácia a génová terapia ľudí u nás na pokraji výskumného záujmu.