Obžalovaný sedí so sklonenou hlavou. Postaví sa, keď sa zo svojich stoličiek zdvihne aj senát, aby vyslovil záverečný ortieľ: Obžalovaný sa odsudzuje na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní... Muži v uniformách berú odsúdenca do miest, kde neexistujú okná bez mreží. V tom lepšom prípade si vinný vypočuje k výroku súdu – výkon trestu sa podmienečne odkladá a určuje skúšobnú lehotu v trvaní...
Tuctová scéna zo súdnych siení. So stratou slobody sa občan môže rozlúčiť za hociktorý trestný čin. Od jeho závažnosti sa odvíja aj čas, ktorý strávi za múrmi väznice. Môže hovoriť o šťastí, ak mu naparia len „podmienku“. Vtedy len treba bez škrabanca preskákať skúšobnú lehotu, ktorá je stanovená v rozsahu jedného až piatich rokov.
Naši sudcovia inštitút odňatia slobody využívajú takmer bez výnimky. Je to v poriadku, alebo?
Odraz verejnej mienky
Nie je. Tak to aspoň tvrdí predseda Slovenskej advokátskej komory Tomáš Borec: „Žiaľ, naša prax trpí neprimeranou prísnosťou a nadužívaním trestného práva. Z hľadiska procesu je možno najjednoduchšie udeliť nepodmienečný trest. No v mnohých prípadoch ide o riešenie, ktoré nikomu, ani obetiam trestného činu, ani spoločnosti, nepomôže. Ide, žiaľ, do veľkej miery aj o odraz verejnej mienky a dôsledky nízkej osvety.“
Prodekan Právnicke...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.