Menovka so zvučným priezviskom svieti takmer na každých dverách. Ak by sa za nimi ukrývali honosné vily, dalo by sa smelo tvrdiť, že domáci bývajú na dobrej adrese. Opak je pravdou. Prechádzame chodbou okolo ciel so zvláštnym pocitom, že možno len pár centimetrov nás delí od najznámejšieho mafiánskeho bosa krajiny, najbrutálnejšieho sériového vraha či prvého doživotne odsúdeného v novodobých dejinách Slovenska.
Bežný smrteľník na tretie poschodie jedného z najprísnejšie strážených budov republiky nevkročí. Tu jej nikto nepovie inak ako hrad. Je to vlastne samostatná pevnosť v protitureckom opevnení, ktoré lemuje šesť bastiónov. Nepriatelia ju zvonku nikdy nepokorili. Podarilo sa to až zvnútra pri legendárnej vzbure väzňov v roku 1990. Dozvuky Nežnej revolúcie až také nežné neboli.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov.
Štát v štáte
Do svojich útrob je schopný prijať 1 418 osôb. V súčasnosti za jeho múrmi žije viac ako tisícka odsúdených a obvinených. Až tretina z nich podlieha maximálnemu stupňu stráženia, zvyšok strednému. V okrajovej miere si tu odkrúcajú svoj trest previnilci s nálepkou minimálny stupeň stráženia, väčšinou však len na krátky čas po nástupe do výkonu trestu.
Rarita leopoldovského väzenia nespočíva v tom, že pred spoločnosťou chráni najťažších zločincov, veď doživotne odsúdení sa nachádzajú aj v Ilave a Banskej Bystrici. „Sme však jediným ústavom s prakticky všetkými špecializovanými oddielmi. Máme tu liečebne pre drogovo závislých, pre alkoholikov, oddiel s bezpečnostným režimom či oddiel špecializovaného zaobchádzania,“ vyratúva časť z celého spektra riaditeľ ústavu Michal Halás. Do naposledy menovaného umiestňujú ľudí s ťažkými duševnými poruchami alebo inými závažnými problémami. Jedným z nich je aj adaptácia na podmienky výkonu trestu. Všetci však vyžadujú extra prístup.
Táto pevnosť je malým štátom v štáte. Dá sa v nej nájsť všetko, čo je potrebné na samostatnú existenciu. Vlastnou pekárňou počnúc a priemyselným areálom končiac. Akurát s tým rozdielom, že kým len s občianskym preukazom vo vrecku precestujete celú západnú Európu až do Veľkej Británie, v tomto miništáte vás nespasí ani diplomatický pas. Pravda, ak v ňom nechcete pobudnúť niekoľko rokov ako jeho obyvateľ. Pred prekročením jeho hraníc musíme zabudnúť na jednu vec, bez ktorej dnes už nikto neurobí ani len krok.
Mobily zamkýname do malých boxov. Hádam netreba dodávať, že prechod do k...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.