Vlani v lete ste uskutočnili návštevu Taiwanu, o ktorej sa diskutovalo po celej planéte. Vzali ste tam so sebou aj delegáciu podnikateľov. Vidno dnes konkrétne výsledky tejto cesty?
So mnou tam išla delegácia nielen podnikateľov, ale aj zástupcov akademickej sféry, konkrétne Českej akadémie vied, Českého vysokého učenia technického a Vysokej školy chemicko-technologickej. Kontakty, ktoré sme tam nadviazali, sa tak týkali nielen spolupráce v oblasti biznisu, ale aj výskumu, vývoja a vzdelávania. Ak by som mal stručne charakterizovať súčasné výstupy, tak v oblasti vzdelávania išlo o rozšírenie možnosti štúdia na Taiwane o 50 štipendijných miest. V prípade vedecko-výskumnej sféry akadémia vied aj vysoké školy buď predĺžili memorandá o vzájomnej spolupráci, alebo nadviazali nové zmluvné vzťahy.
Ako vyzerá konkrétna spolupráca?
Taiwančania sú na veľmi vysokej úrovni v oblasti aplikačných technológií či celkovo vecí, ktoré súvisia práve s aplikáciami. My sme zase pomerne dobrí vo vede a vo vymýšľaní rôznych nových postupov. A práve na tom vysoké školy aj akadémia vied so subjektmi na Taiwane spolupracujú. Nachádza sa tam obrovské vedecko-výskumné centrum, takzvaný Priemyselný inštitút technologického výskumu ITRI, s ktorým táto spolupráca veľmi dobre funguje.
Podarilo sa rozbehnúť aj spoločné biznisy?
Počas návštevy sa 40 našich podnikateľov stretlo s množstvom zástupcov tamojšieho biznisu. Okrem nich bolo súčasťou delegácie aj 15 zástupcov českých samospráv, vedy a výskumu či kultúry. Dohodla sa rámcová spolupráca v mnohých oblastiach. Keďže však stále máme pandémiu, nastal problém, že títo ľudia sa následne nemohli osobne stretnúť a kontrakty doladiť. Nie je možné ísť na Taiwan ani sa odtiaľ dostať k nám. Obchodné zámery sa preto museli realizovať iným spôsobom.
Ako sa tieto novovzniknuté vzťahy vyvíjali?
Dostali sme sa k spolupráci v oblasti výroby ochranných pomôcok. Všetko dnes nasvedčuje tomu, že zhruba štyri alebo päť univerzálnych výrobných liniek z Taiwanu, na ktorých sa vyrábajú rúška a respirátory, bude umiestnených v našej republike. V spolupráci s firmami InoCure a Good Mask by sa tu niekedy koncom februára alebo v úvode marca mali na nich začať produkovať státisíce a možno aj milióny rúšok a respirátorov.
A čo ďalšie oblasti obchodnej spolupráce?
Tie sa naďalej rozvíjajú. Česko-taiwanská obchodná komora plánuje u nás zorganizovať veľkú návštevu investorov a podnikateľov z Taiwanu hneď, ako to bude možné. Cieľom je ponúknuť na našom území miesto pre ďalší rozvoj vysoko kvalitných moderných technológií, ktoré sa vyvíjajú v oboch našich krajinách. Tým by sme sa mohli stať bránou do Európy pre taiwanskú elektrotechniku, ktorá by bola vyrábaná v spolupráci s českými podnikateľmi v Česku.
Bratislavská župa prevzala pred pár dňami od Taiwanu dar v podobe ochranných pomôcok v boji proti pandémii koronavírusu. Máte informácie o tom, že by Taiwan poskytol podobné dary aj Česku?
Ja tie informácie síce mám, ale myslím si, že by sa k tomu mala skôr vyjadriť priamo Tchaj-pejská hospodárska a kultúrna kancelária v Českej republike, pretože práve ona je sprostredkovateľom tejto pomoci a podpory. Za seba môžem povedať, že sme už vlani v apríli dostali dvakrát po 63-tisíc rúšok určených pre Poslaneckú snemovňu a Senát. Následne po mojom návrate nám z Taiwanu zaslali dar 200-tisíc respirátorov, ktoré boli na základe našej vzájomnej dohody distribuované do jednotlivých krajov.
Chystá sa podobná pomoc aj v budúcnosti?
V súčasnosti sa v prvom rade pracuje na spustení spoločnej produkcie rúšok a respirátorov na spomínaných taiwanských výrobných linkách. Očakávam pritom, že taiwanské ministerstvo zahraničných vecí daruje Česku ešte jednu linku. Tá by mohla byť využitá na vedecké a výskumné účely povedzme na vysokých školách. Okrem ochranných pomôcok darovali niektorí jednotlivci z Taiwanu aj iné predmety, napríklad veľmi kvalitné a drahé piano, ktoré zakúpili v českej firme Petrof pre pražské Rudolfinum. Sú tu však aj ďalšie dary.
Aké napríklad?
Dostali sme počítač, ktorý bol prvou cenou v študentskej súťaži s názvom Čo pre mňa znamená sloboda. Musím však poznamenať, že cieľom mojej cesty rozhodne nebolo to, aby nám Taiwan začal dávať dary. Takáto interpretácia by bola úplne postavená na hlavu. Účelom bolo nadviazanie rovnocennej a vzájomne výhodnej spolupráce. Tá by sa mala koncentrovať na výrobky s vysokou pridanou hodnotou.
V ktorých oblastiach vidíte priestor na rozvoj takejto spolupráce?
Mali by sme využiť najmä vynikajúce taiwanské biotechnológie i znalosti natechnológií či ďalších procesov s tým, že aj my sme v týchto technológiách veľmi dobrí. Práve toto by mal byť hlavný benefit našej vedecko-výskumnej a obchodnej spolupráce. A nie to, že nám sem budú z Taiwanu posielať nejaké dary. Viem, že to je veľmi zaujímavá a vďačná téma aj pre médiá. Všetci o tom stále hovoria. Avšak ako hovorí zákon starých Apačov – lepšie než rybu ľuďom darovať je naučiť ich ryby chytať.
Taiwan patrí medzi krajiny, ktoré najviac zvládajú boj proti pandémii. Kde vidíte tajomstvo jeho úspechu?
Prvá vec, ktorá Taiwanu dáva veľkú výhodu oproti nám a my ju nemôžeme vyrovnať, je fakt, že oni disponujú historickou skúsenosťou. Začiatkom tisícročia tam mali epidémiu vírusu SARS-1. Vedia teda veľmi dobre, čo takáto pandémia dokáže. Je im jasné, že ak sa nebudú vzorne správať, zaplatia za to životmi mnohých ľudí. My sme toto dosiaľ nevedeli a takúto tragickú skúsenosť ešte len získavame. V tomto smere máme istý nezavinený deficit. Potom je tam druhý dôvod, ktorý sa týka súčasnosti. Taiwančania sú oveľa disciplinovanejší a prístupnejší ku všetkým možným spôsobom procesov, ktoré dnes nazývame trasovaním a mapovaním kontaktov.
Ako toto trasovanie vyzerá priamo na Taiwane?
Je podstatne tvrdšie než to, čo sme my ako Európania ochotní pripustiť a zniesť. U nich je úplne normálne, že keď ste v 14-dňovej karanténe, tak celý čas vás sledujú prostredníctvom vášho mobilu. Keď sa vám mobil vybije, do hodiny prichádza polícia a máte veľké problémy s vysvetľovaním, ako sa to mohlo stať. V Česku alebo na Slovensku je toto absolútne nepredstaviteľné. Takže aj väčšia ochota akceptovať obmedzenie niektorých slobôd až nad rámec toho, čo je pre Európanov prijateľné, patrí medzi dôvody toho, prečo sú takí úspešní. Navyše to podľa môjho názoru majú oveľa lepšie zorganizované než my.
Ako tam vyzerá lockdown?
Zatváranie a otváranie ekonomiky, nastavenie toho, čo kedy môžete robiť, kam smiete ísť, ako to vyzerá s karanténou, kedy do nej vstupujete, kedy vás testujú a kedy zase nie – celá organizácia boja proti pandémii je u nich na vyššej úrovni než u nás. Áno, môže to byť spôsobené aj tým, že majú spomínanú historickú skúsenosť. Samozrejme, zaujímalo nás, ako by sa to dalo využiť i v našom priestore. Preto sme spolu so senátorom Lumírom Kantorom, ktorý je lekár, ponúkali českému ministerstvu zdravotníctva a ďalším inštitúciám, že sa s nimi po návrate z Taiwanu o tieto skúsenosti podelíme.
Podarilo sa ich presadiť v praxi?
Žiaľ, záujem o to nebol. Máme premiéra, ktorý si myslí, že všetko vie najlepšie a rady príliš nepotrebuje. Je presvedčený, že dokáže všetky veci riadiť sám, len na základe skúseností, ktoré počas svojho života nadobudol. Ja si myslím, že to vždy nemusí byť úplná pravda. Nikto predsa nemôže vedieť a rozumieť absolútne všetkému. V každom prípade je veľká škoda, že skúsenosti, ktoré sme si priniesli z Taiwanu, sa nám nepodarilo zužitkovať. Ale ako hovorím, aj keby na to bola politická vôľa, využiť by sa dali len niektoré veci.
Predsa len, Taiwan je blízko kontinentálnej Číny, kde pandémia vypukla. Ako je možné, že tam majú sedem mŕtvych a menej ako 900 infikovaných?
Fakt, že Taiwan leží tak blízko Číny, môže síce na prvý pohľad vyzerať ako nevýhoda, pretože ten vírus sa tam zdanlivo môže dostať veľmi rýchlo. S prihliadnutím na globalizáciu to však až taká veľká nevýhoda nie je. Práve naopak, Taiwan má geograficky výhodu v tom, že je to ostrov. Je teda schopný ustriehnuť si, kto tam príde a kto nie. A keď umiestni každého jedného prichádzajúceho človeka na 14 dní do karantény, tak sa mu veľmi dobre darí zachytiť všetky možné zdroje nákazy, ktoré by tam mohli prísť zo zahraničia. U nás, v otvorenej Európskej únii, to nie je možné.
Takže fakt, že sme v centre kontinentu, navyše v schengenskom priestore, je pre nás nevýhoda...
Presne tak, v tomto ohľade sme v oveľa horšej a náročnejšej pozícii. Je to dané subjektívnymi, ale aj objektívnymi faktormi. Sme skrátka súčasťou veľkého európskeho celku. Nie sme oddelení morom či inou geografickou bariérou. Je pre nás výrazne komplikovanejšie brániť sa efektívnym a rozumným spôsobom nákaze prichádzajúcej zvonka.
Cestu na Taiwan pripravoval už váš predchodca Jaroslav Kubera, ktorý však pred rokom náhle zomrel. Vedeli ste hneď po nástupe, že jeho misiu chcete dokončiť?
V okamihu, keď som sa stal predsedom Senátu a zoznámil som sa so zámerom Jaroslava Kuberu navštíviť Taiwan, vyhlásil som, že si premyslím všetky aspekty tejto cesty. Nie je to tak, že som už v tej chvíli stopercentne vedel, že tam odcestujem. Naozaj veľmi poctivo a dôsledne som si nechal zhromaždiť všetky podklady a fakty, ktoré súvisia s cestou na Taiwan. Zaujímal som sa o to, ako by bolo možné zrealizovať návštevu predsedu Senátu v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami, ale i zvyklosťami, ktoré s tým súvisia.
Vyvíjala na vás pred odletom tlak čínska ambasáda, ako to bolo v prípade Jaroslava Kuberu, aby ste do Tchaj-peja neleteli?
Obdobie, keď som si dával dohromady všetky materiály a zisťoval celkovú situáciu, trvalo do konca mája. Celý tento čas som si pripravoval podklady pre svoje konečné rozhodnutie. No a práve v týchto chvíľach, keď som ešte nebol definitívne rozhodnutý, došlo aj k tomu, na čo sa ma pýtate. Smerom ku mne nastalo niekoľko nepriamych kontaktov, ktoré ma od tejto cesty mali odhovoriť alebo nejakým spôsobom dostať do pozície, aby som tam nešiel. Mimochodom, malo to na mňa presne opačný vplyv a skôr ma to k návšteve povzbudilo.
Môžete byť konkrétnejší?
Spomínam si na dve takéto udalosti. K tej prvej došlo, keď riaditeľ môjho sekretariátu viedol akýsi rozhovor, v ktorom sa zmienil o neserióznom a neštandardnom postupe čínskej ambasády voči Jaroslavovi Kuberovi. Vtedy mi odkázali, aby som mu už nikdy nedovolil hovoriť negatívne o čínskom veľvyslanectve. Toto ma veľmi rozhnevalo, pretože on hovoril pravdu o tom, čo sám zažil a videl na vlastné oči.
Čo bolo ďalej?
Keď zvolili za taiwanskú prezidentku Cchaj Jing-wen a mala mať inauguráciu, tak ešte pred tým, než sme prijali akékoľvek rozhodnutie, ma nepriamo – cez riaditeľa mojej kancelárie – varovali a vyzvali, aby som jej v žiadnom prípade neposielal akúkoľvek gratuláciu k nástupu do úradu.
Čím sa vám vyhrážali?
Tým, že by to poškodilo dobré vzťahy medzi Českou a Čínskou ľudovou republikou. Toto ma opäť veľmi rozhnevalo, pretože čo je Čínu do toho, čo bude robiť predseda Senátu samostatnej a svojbytnej krajiny. To, či budem niekomu blahoželať k zvoleniu za prezidenta alebo nie, je predsa čisto moje rozhodnutie. Nejaká Čína mi nebude nakazovať, odporúčať či hovoriť, ako sa mám správať. No a treťou vecou, ktorá stála v časovom slede na začiatku všetkých týchto udalostí, bola reakcia čínskej ambasády, keď som sa pri preberaní rúšok z Taiwanu v rámci spomínaného prvého daru nechal odfotiť s taiwanskou vlajkou.
Ako na to zareagovali?
Dostalo sa mi ponaučenie, že sa nemám nechať s takouto vlajkou odfotografovať. Inými slovami, Čína a jej ambasáda mali predstavu, že mi budú hovoriť, kedy a pred akou vlajkou sa môžem alebo nemôžem vyfotiť. Toto bol tretí impulz, ktorý jasne deklaroval, že Čína nás považuje za akéhosi podriadeného lokaja povinného robiť to, čo si jej ambasáda zmyslí. Pre mňa to boli pomerne významné dôvody na to, aby som nakoniec na Taiwan išiel. Celkovo ma tak k realizácii návštevy presvedčili a motivovali tri hlavné faktory.
Ktoré faktory to boli?
Tým prvý je snaha narovnať si chrbát a zachovať sa ako suverénna samostatná nezávislá krajina. Ďalej som presvedčený o tom, že ak my tu v Česku máme slobodu a demokraciu a chceme si ju zachovať, tak je našou povinnosťou, aby sme podporovali všetky piliere slobody ľudí žijúcich aj mimo územia našej republiky. Ak to nebudeme robiť, môže sa nakoniec stať, že slobodne a demokraticky nebude môcť žiť vôbec nikto. A tým tretím dôvodom bolo spomínané nadviazanie vedecko-výskumnej, vzdelávacej a obchodnej spolupráce.
Vašu cestu podporila aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Zaregistrovali ste to a boli ste s ňou v tejto veci v priamom kontakte?
Chcem sa vám poďakovať za túto otázku. V žiadnom priamom kontakte som s ňou síce nebol, jej podporu som však zaregistroval a som jej za ňu veľmi vďačný. Vaša prezidentka ma podporila nie pred cestou, ale v okamihu, keď sa čínsky minister zahraničných vecí vyjadril, že za návštevu Taiwanu zaplatím vysokú cenu. Naozaj si vysoko vážim, že prezidentka Čaputová spolu s nemeckým ministrom zahraničných vecí Heikom Maasom a francúzskym rezortom diplomacie patrili medzi prvých, ktorí sa ma zastali.
Postavili sa za vás ako za predstaviteľa partnerskej krajiny v rámci EÚ, čo by mala byť samozrejmosť...
Áno, povedali, že čínsky minister zahraničia sa nemá čo predstaviteľovi cudzej krajiny vyhrážať a že takéto správanie považujú za nesprávne a nemiestne. V každom prípade jej ďakujem, bola to jej vlastná aktivita a teším sa, že sa s ňou konečne osobne porozprávam. Raz som sa s ňou síce videl na Ústavnom súde v Brne, ale verím, že raz dôjde aj na oficiálne stretnutie.
Návštevu ste napokon zrealizovali na prelome augusta a septembra. Mala negatívne dôsledky na vzťahy s Čínou? Potrestal Peking Česko, ako sa pôvodne vyhrážal? Alebo sa to ututlalo a teraz máte opäť korektné vzťahy?
Rozhodne by som nepovedal, že sa to ututlalo. Avšak nemyslím si ani to, že by táto návšteva znamenala nejaké jasne viditeľné dosahy pre Česko, ako sa to podrobne opisovalo. Do tlače prenikli dve správy. Tá prvá hovorila o tom, že by mohol mať problémy výrobca klavírov Petrof. Nakoniec to dopadlo tak, že dodávky do Číny budú podľa všetkého obnovené. Navyše, keď sa ukázalo, že Petrof môže mať problémy, objavilo sa mnoho iných záujemcov. Dokonca toľko, že Petrof nikdy nepredal toľko klavírov, ako práve v minulom roku, keď to vyzeralo tak, že Čína ich prestane odoberať.
A tá druhá správa?
Objavila sa kritika mojej návštevy zo strany jednej firmy vyrábajúcej autodiely. Bola však v novinách iba raz, potom to už nikdy nikto nezopakoval. Zdá sa teda, že ani v tomto prípade neboli dosahy príliš veľké. Ak by ste chceli poznať ďalšie podrobnosti, musíte sa na to opýtať niekoho iného. Ja žiadne ďalšie reakcie alebo správy o negatívnych dosahoch nemám k dispozícii. Chcel by som však k tomu celému dodať jednu veľmi dôležitú vec. Obchod s Čínou je všeobecne nepredikovateľný, pretože ide o krajinu, kde biznis nerobia čínski obchodní partneri.
Kto ho teda robí?
Český obchodný partner priamo s Čínskou ľudovou republikou a veľkú úlohu v tom zohráva politické hľadisko. Každý, kto tam ide podnikať, veľmi riskuje, že v okamihu, keď dôjde k zmene politickej situácie, môže jeho už uzatvorený biznis skrachovať. Presne toto je vec, ktorú rozhodne treba brať do úvahy. Je dôležité, aby sa ľudia, ktorí tam chcú podnikať, mali veľmi na pozore. Pretože ak to neurobia, nakoniec na to môžu doplatiť. Vo všeobecnosti si myslím, že v tomto smere nekoná Európska únia veľmi rozumne.
Prečo si to myslíte?
Nie je dobré, aby sa rámcový obsah investičnej dohody medzi Čínou a Európskou úniou ešte pred jej podpisom dohodol bez toho, aby došlo ku konzultačným rozhovorom EÚ s predstaviteľmi USA, Indie a prípadne ďalších veľmocí. Som totiž presvedčený o tom, že ak chcete uspieť v obchode s Čínou v podstate v akomkoľvek odvetví, musíte byť rovnocenným a otvoreným partnerom. Žiadnym lokajom, ktorý je od nej závislý. Toto je veľmi dôležitý predpoklad akéhokoľvek obchodného vzťahu.
Niektorí analytici tvrdia, že Česko má s Taiwanom perspektívnejšie a intenzívnejšie obchodné kontakty než s Čínou...
Ak sa na to pozrieme z hľadiska počtu obyvateľov, tak rozhodne áno. Inak je to sporná vec. Ide tu skôr o to, že Čína v Česku intenzívne nakupuje akvizície, napríklad Žďárske strojárne, rôzne hotely a podobne. Na prvý pohľad to síce môže vyzerať tak, že ide o veľkú investíciu, ale nemusí to byť pre nás úplne dobrou správou. Čínski investori tam majú dobre uložené peniaze, ale nevytvárajú pracovné miesta. Ak by som mal porovnávať tieto veci, potom máte pravdu, že taiwanské investície sú skutočne perspektívnejšie. K tvorbe pracovných miest tu dochádza vo väčšej miere, než je to v prípade investícií z Číny. Aby som však bol korektný, v celkových objemoch sa to príliš nedá porovnávať.
V súčasnosti vidíme, že Peking sa po nástupe nového amerického prezidenta Joea Bidena pokúša o zmierlivejší tón. Môže odchod Donalda Trumpa, ktorý sa dostal s Čínou do ťažkých sporov, upokojiť situáciu vo východnej Ázii? Dá sa aj zo strany USA čakávať miernejšia rétorika?
Toto je skôr otázka na novú americkú administratívu, ja to môžem hodnotiť len ako vonkajší pozorovateľ. Z pozície šéfa českého Senátu poznám len vyjadrenie Anthonyho Blinkena, nového ministra zahraničných vecí USA, prípadne ministra obrany Lloyda Austina. Ak sa zbližša pozriem na ich slová, príliš sa mi nezdá, že by Američania zaujali voči Číne nejakú zmierlivejšiu pozíciu. Práve naopak, hovoria o jasnom útlaku Ujgurov. Takže kritika voči Pekingu zo strany oboch týchto popredných predstaviteľov Spojených štátov – a nielen ich – jednoznačne pretrváva.
Zmení sa vôbec niečo v zahraničnej politike Bieleho domu?
Môže sa stať, že prejav a sila nového amerického prezidenta Bidena sa na vzťahoch s Čínou budú odzrkadľovať iným spôsobom, než to robil Donald Trump. Avšak zatiaľ by som určite nepovedal, že dochádza k nejakému zmierlivejšiemu tónu. Je síce možno v inej výške a realizuje sa trochu inak, ale to je asi tak všetko. Jednoducho to v tejto chvíli nemôžem zhodnotiť tak, že došlo k nejakému upokojeniu či k hľadaniu hlbšej spolupráce.
Na druhej strane čínske lietadlá či lode opakovane vstupujú do vzdušného priestoru a vôd Taiwanu.
Čo sa týka takéhoto narušovania, tieto veci robí Čína pravidelne. Spravidla vždy, keď dôjde k nejakej významnej návšteve na Taiwane. Prípadne ak by sa mohlo zdať, že Peking stráca na Taiwan vplyv. Keď sa pozrieme do histórie, prebieha to takto už 70 rokov. Je síce pravda, že teraz sa to stalo opäť, zase však nasleduje to, čo vždy. Teda že do rovnakých vôd a na rovnaké miesta vojde americké loďstvo alebo letectvo. Tým Američania dávajú jasne najavo, že Taiwan je pod ich ochranou. Nakoniec, na inauguráciu Joea Bidena bol pozvaný aj zástupca Taiwanu. Vôbec si preto nemyslím, že by sa v tejto veci po nástupe nového prezidenta niečo významne zmenilo.
Kto je Miloš Vystrčil
Český politik a pedagóg pôsobí vo verejnej správe od roku 1990. Senátorom za ODS sa prvýkrát stal v roku 2010. Vlani vo februári sa postavil na čelo Senátu po náhlej smrti jeho straníckeho kolegu Jaroslava Kuberu.