Na budúci týždeň ubehne presne sedem rokov od revolúcie na Majdane. Ako ju s odstupom času hodnotíte, naplnili sa očakávania, ktoré do nej vkladali účastníci protestov?
V týchto dňoch si na Ukrajine pripomíname hrdinov Nebeskej stovky, ktorí položili svoje životy na Majdane, ako aj hrdinstvo všetkých ostatných účastníkov revolúcie dôstojnosti. Priamym impulzom pre tieto udalosti bolo rozhodnutie prezidenta Viktora Janukovyča a jeho vlády nepodpísať už uzavretú dohodu s Európskou úniou. Pre Ukrajinu to bol vtedy obrovský šok.
Protesty napokon vyústili do Janukovyčovho pádu a príchodu novej proeurópskej garnitúry. Čo sa odvtedy vo vašej krajine zmenilo?
Zmenilo sa všetko – ľudia aj vláda. Nezmenili sa však hodnoty, za ktoré bojovali účastníci udalostí na Majdane. Pre celý demokratický svet sa táto revolúcia stala dôležitým symbolom víťazstva občianskej spoločnosti, teda všetkých občanov. Jej výsledkom je fakt, že kráčame do Európskej únie aj do Severoatlantickej aliancie. Ak by som ju mal charakterizovať jedným slovom, išlo o revolúciu hodnôt.
Hovoríte, že sa všetko zmenilo. Je dnes aj vďaka euromajdanu Ukrajina bližšie k EÚ, či už politicky, spoločensky alebo ekonomicky, než bola v roku 2014?
Nepochybne áno. Zblížili sme sa s Európskou úniou, s ktorou sme podpísali asociačnú dohodu. Už teraz je náš hlavný cieľ – členstvo v NATO a v EÚ – zakotvený v ukrajinskej ústave. Žiadna vláda nemôže toto smerovanie zmeniť. Avšak na to, aby sme sa stali plnoprávnymi členmi oboch spomínaných organizácií, museli sme uskutočniť nevyhnutné reformy. A urobili sme ich práve vďaka revolúcii. Teraz už vidíme ich prvé výsledky.
Posilnili sa za ten čas aj vzťahy medzi oboma našimi krajinami?
Určite áno. Naše vzájomné vzťahy i spolupráca sú dnes naozaj veľmi intenzívne. Slovensko je ako člen NATO a EÚ našou silnou oporou na ceste do týchto organizácií. Bezpochyby máme veľký záujem o takúto podporu, ktorú pociťujeme nielen z Bratislavy, ale i od niektorých ďalších susedov. Čo sa týka utužovania našich kontaktov, môžem spomenúť napríklad návštevu prezidentky Zuzany Čaputovej v Kyjeve v septembri 2019. No a o rok neskôr, v septembri 2020, pricestoval zase do Bratislavy na recipročnú návštevu prezident Volodymyr Zelenskyj. Všetky tieto stretnutia ukazujú, že dvojstranné vzťahy medzi Ukrajinou a Slovenskom sa i naďalej zintenzívňujú.
V ktorých segmentoch vidíte potenciál na ďalší rozvoj hospodárskej spolupráce?
Prirodzene, hlavným elementom našich vzájomných vzťahov je obchod a hospodárska spolupráca. Máme veľmi kvalitné spoločné projekty v oblasti energetiky, dopravy či poľnohospodárstva. Veľké perspektívy sú takisto v sektore informačných technológií a výstavby. V priebehu tohto roka by sme chceli obnoviť Medzivládnu ukrajinsko-slovenskú komisiu pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú spoluprácu. Som presvedčený o tom, že zorganizovanie takéhoto fóra by bolo skvelým impulzom pre ďalšie posilnenie vzťahov. Nesmieme pritom zabúdať ani na regióny, ktoré sú taktiež mimoriadne dôležité. V tejto súvislosti by som vyzdvihol najmä cezhraničnú kooperáciu Prešovského samosprávneho kraja na východe Slovenska so Zakarpatskou oblasťou na západe Ukrajiny. Vybudovali si medzi sebou veľmi dobré vzťahy, vďaka ktorým nadviazali úspešné kontakty v rôznych oblastiach. A sú tu aj ďalšie početné príklady regionálnej spolupráce.
Minulý rok vstúpila do našich životov koronakríza. Máte informácie o tom, ktoré segmenty našej hospodárskej spolupráce v jej dôsledku najviac utrpeli?
Máte pravdu v tom, že koronakríza spôsobila obrovské problémy nielen obom štátom samostatne, ale výrazne zasiahla aj naše vzájomné obchodné vzťahy. Jej výsledkom je fakt, že len za prvých deväť mesiacov minulého roka sme dosiahli mínus 18 percent v bilaterálnom obchode oproti rovnakému obdobiu roku 2019. V praxi to znamená, že náš obchod sa prepadol približne na 210 miliónov dolárov. Aj to je jeden z negatívnych dôsledkov súčasnej situácie. Ďalším je skutočnosť, že nemáme takmer žiaden cestovný ruch. V tejto oblasti prekročil pokles 70 percent, čo je čistá katastrofa. Takže keď sa zdravotná situácia vráti do normálu, ako prvé musíme bezpodmienečne riešiť otvorenie hraníc a oživenie cestovného ruchu.
Na tento vývoj doplatili aj strediská vo Vysokých Tatrách, ktoré bežne bývajú na prelome rokov plné ukrajinských lyžiarov...
Áno, presne toto je dôsledkom vážnej pandemickej situácie a zatvorených hraníc. Vysoké Tatry prišli o turistov a Slovensko aj Ukrajina o cestovný ruch. Musíme sa snažiť o to, aby sa najmä v susediacich regiónoch našich krajín dostala spolupráca v tomto odvetví hneď po otvorení hraníc na popredné priečky praktickej spolupráce.
Vráťme sa na Majdan. Krátko po revolúcii anektovalo Rusko váš polostrov Krym a následne vypukli boje na východe Ukrajiny. Dosiaľ tam nie je uzavretý mier. Podarilo sa vám za sedem rokov aspoň priblížiť k riešeniu tohto zamrznutého konfliktu?
Tento mesiac uplynie už sedem rokov od chvíle, ako sa začala okupácia Krymu. To bola pritom iba prvá fáza ruskej agresie, po ktorej nasledovali ďalšie. V auguste 2014 začali Rusi konflikt na východe Ukrajiny. Avšak v jednej veci by som vás chcel poopraviť. Tento konflikt vôbec nedosiahol takú fázu, aby sme ho mohli označiť za zamrznutý. Práve naopak – je to horúci konflikt so všetkým, čo k tomu patrí. A ak mám byť úprimný, my ani nechceme, aby sa stal zamrznutým.
Pohli sa po Zelenského nástupe do úradu v máji 2019 veci na Donbase dopredu?
Z iniciatívy prezidenta Zelenského sa intenzita konfliktu na východe Ukrajiny výrazne znížila. Podarilo sa nám výmenou za povstalcov dosiahnuť návrat stoviek našich zajatých vojakov domov. To je určite veľmi pozitívna vec. Avšak stále máme na svojom území trvalý konflikt a v žiadnom prípade nemôžeme tvrdiť, že sa skončí zajtra alebo pozajtra. V každom prípade sme vďační celému civilizovanému svetu, a to i vám Slovákom ako našim najbližším susedom, za vašu podporu aj za to, že uznávate Krym za neoddeliteľnú súčasť územia Ukrajiny. Má to pre nás obrovský význam.
Keď hovoríte, že sa konflikt neskončí zajtra ani pozajtra, máte predstavu, kedy by k tomu mohlo dôjsť? A aké riešenie by pre Kyjev bolo ideálne?
Riešenie je veľmi komplikované – a zároveň jednoduché. Treba iba dodržiavať Minskú dohodu. S týmto cieľom je vytvorený takzvaný Normanský formát, ktorý má na jej realizáciu dohliadať. Ukrajinská strana si dôsledne plní všetky svoje povinnosti, ktoré jej z Minských dohôd vyplývajú. Avšak riešenie tejto situácie nie je v Kyjeve, ale v Moskve. To je prvá vec. Tou druhou a oveľa zásadnejšou je skutočnosť, že Rusko o takéto riešenie skrátka nemá záujem.
Je reálna nádej, že sa Krym môže v budúcnosti vrátiť pod kontrolu Kyjeva? Aké základné predpoklady musia byť pre to splnené?
Krym vždy bol, stále je a naďalej bude ukrajinský. To je nespochybniteľný fakt. Správne ste poznamenali, že tu teraz ide o to, kto má nad ním kontrolu. Samozrejme, existuje nádej, že ho opäť získame. Avšak prvá a najdôležitejšia podmienka je tá, že sa problémy na Kryme nebudú riešiť vojenským spôsobom. Pretože viesť vojnu s jadrovou veľmocou, ako je Rusko, by bolo minimálne prejavom idiotizmu.
Prostredníctvom čoho teda chcete dosiahnuť riešenie?
Máme k dispozícii sankcie, medzinárodné súdy a organizácie, ako aj novú iniciatívu – Krymskú platformu, ktorej činnosť chceme začať v auguste tohto roka. A na jej samite očakávame i účasť Slovenskej republiky. Avšak všetky kroky musíme a chceme podnikať výlučne v rámci medzinárodného práva.
Akú formu podpory pri tom očakávate od EÚ, špeciálne od Slovenska?
Privítali by sme, keby ste aj naďalej podporovali súčasné sankcie, prípadne ich sprísnenie. Zároveň očakávame podporu v hospodárskej či vo vojenskej sfére. Je skutočne viacero foriem, ako môžete Ukrajine pomôcť pri riešení nášho problému. Avšak chcem opäť pripomenúť, že tu máme rôzne európske inštitúcie, napríklad Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prípadne zoskupenia s celosvetovým dosahom a vplyvom ako OSN. Musíme skrátka robiť všetko, čo nám medzinárodné právo umožňuje, v rámci týchto platforiem.
Je nejaká rozumná dohoda vôbec možná, kým bude pri moci v Kremli prezident Vladimir Putin?
Ako som už spomenul, máme k dispozícii Normanský formát, v ktorom sú okrem Ukrajiny a Ruska zastúpené aj Francúzsko a Nemecko. V rámci neho sa usilujeme realizovať presne typ riešenia, na akom sme sa dohodli a ktorý leží na stole. Tu vôbec nejde o to, či je v Moskve pri moci Putin, Ivanov, Petrov alebo ktokoľvek iný. My hovoríme o vzťahoch medzi jednotlivými štátmi a o medzinárodnom práve, ktoré musí byť za každú cenu dodržané. Preto požadujeme iba jednu jedinú vec – aby Rusko napĺňalo všetko, čo mu povinne vyplýva z Normanského formátu a z Minských dohôd.
Rusko v týchto dňoch a týždňoch zažíva masové demonštrácie proti zatknutiu a väzneniu opozičného lídra Alexeja Navaľného, ktorého tento utorok odsúdili na 3,5 roka za mrežami. Protesty sú už niekoľko mesiacov aj v Bielorusku. Predstavuje hrozba destabilizácie v susedných krajinách nejaké riziko aj pre Ukrajinu?
Samozrejme, vítam skutočnosť, že národy Bieloruska aj Ruska si vybrali cestu slobody a demokracie. Avšak vidíte tam nejakú destabilizáciu? Ja veru nie. Áno, vidím u nich demonštrácie. Ale to je ďaleko od destabilizácie – tá by vyzerala trochu inak. Nám teraz robí starosti niečo iné. Už sedem rokov trvá vojna na východe krajiny. Máme okupovaný Krym a ja sa pýtam – čo sa v tejto záležitosti zmenilo? Odpoveď je jednoduchá – vôbec nič. Pokiaľ ide o situáciu v Rusku a v Bielorusku, želal by som si len jednu vec – aby sa tam dodržiavali ľudské práva. Práve o nich treba diskutovať, nie o destabilizácii.
Predsa len, ak by došlo k výmene vlády v Moskve a moci by sa chopili proeurópske sily, zvýšila by sa nádej na urovnanie vzťahov s Ukrajinou?
Teoreticky je možný aj takýto variant. Musíme však vychádzať z objektívnej reality. A tou je fakt, že oni strieľajú na východe Ukrajiny a porušujú ľudské práva na Kryme. Sme svedkami militarizácie nášho polostrova. Prirodzene, ak by v Rusku došlo k nejakým zásadným zmenám, aj s novou garnitúrou budeme pripravení o všetkých témach otvorene diskutovať. Uvidíme, ako to celé napokon dopadne. Ale ako sa hovorí u nás na Ukrajine – keby som to vedel, tak by som už bol biskupom.
Kto je Jurij Muška
Ukrajinským veľvyslancom na Slovensku je od novembra 2016. V tejto pozícii nahradil Oleha Havašiho, ktorý u nás pôsobil od roku 2010. Jurij Muška je dlhoročným diplomatom s množstvom skúseností. V minulosti zastával napríklad post ukrajinského ambasádora v Maďarsku či v Južnej Kórei.