Ak si bežný človek prezerá totožné fotografie s diametrálne odlišným príbehom, napadá mu: Bavíme sa o tej istej vojne?
Základom je mať dobrú informačnú hygienu. V tejto situácii by som si dával veľký pozor na to, čo čítam a komu sa rozhodnem veriť. Na Slovensku fungujú zdroje, ktoré dlhé roky pretláčajú agendu, že za Euromajdanom stáli fašisti, išlo o operáciu CIA a podobne. Takéto niečo by som proste nesledoval. Keď Národný bezpečnostný úrad zablokoval Hlavné správy, tak na to asi mal pádne dôvody.
O čo sa má občan oprieť?
Spoliehal by som sa na médiá s novinárskymi štandardmi, ktoré si musia overovať informácie skôr, než ich zverejnia. Nie na nejaké internetové portály či na facebookové účty len preto, že vyzerajú dôveryhodne. Buďme oveľa opatrnejší s tým, čo si púšťame do svojej mysle. Lebo v tejto situácii sa protistrana snaží využívať všetky nástroje a spôsoby emočného pôsobenia, manipulácie s fotografiami, vytrhávania vecí z kontextu. Len aby presvedčila o svojej pravde.
Biologické laboratóriá na Ukrajine, jadrová bomba... Aké zbrane v arzenále dezinformácií ešte nastúpia?
Často sa vyťahujú akoby recyklované témy. V roku 2008, keď rezonoval vojen...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.