StoryEditor

Za kulisami barbarskej vojny na Ukrajine. Kto v pozadí poťahuje za nitky?

23.03.2022, 23:00
„Už sa nehrá o fazuľky, keď na tribúne komunisti a fašisti stoja v jednom šíku,“ upozorňuje analytik Daniel Milo.

Hybridné vojny sa vedú už roky, no Západ akoby ich až donedávna podceňoval. Mení sa situácia?

 Pred ruskou agresiou na Ukrajine som po prvý raz zaregistroval, že USA i celá západná Európa začali lepšie komunikovať. Tajné služby otvorene poukazovali na to, že sa Ruská federácia chystá napadnúť nášho východného suseda a cvičenia aj rokovania sú len dymovou clonou. Tieto aktivity akoby otupili snahy útočníka o vykreslenie konfliktu.

Pýtam sa preto, lebo v programovom vyhlásení našej vlády spred piatich rokov niet ani zmienky o pojmoch ako hybridná vojna či dezinformácia.

Na úrovni štátnych politík tomu vôbec nebola venovaná pozornosť. Prvou lastovičkou sa stala až Biela kniha o obrane. V roku 2017 sa v nej prvýkrát vyskytol výraz hybridné vojny. O rok neskôr prijala vláda Roberta Fica koncepciu pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám. Mne v súčasnosti pripadá až absurdné, keď niektorí predstavitelia Smeru alebo SNS hovoria o dezinformáciách ako o nejakej novej veci.

Nezostala koncepcia len v deklaratívnej rovine?

Ten dokument bol dôležitý v tom, že následne sa zriadil nový systém výmeny informácií medzi tajnými službami, políciou a ostatnými bezpečnostnými zložkami. Hoci na politickej úrovni sa možno neprejavoval, funguje dodnes. Vďaka nemu sa zrodili prvé bunky národného systému. Naopak, v roku 2018 neprešiel parlamentom návrh novej bezpečnostnej stratégie, za čo sa zase môžeme poďakovať vtedajšiemu predsedovi národnej rady Andrejovi Dankovi. V tejto stratégii bola oblasť hybridných vojen a dezinformácií silne adresovaná, medzi ňou a stratégiou schválenou o tri roky neskôr nie je zásadný rozdiel.

Stali ste sa šéfom Centra boja proti hybridným hrozbám, ktoré vzniklo prvého januára tohto roka ako organizačná súčasť Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz ministerstva vnútra. Aké sú jeho ciele?

Hlavným cieľom je posilniť odolnosť verejnej správy proti hybridným hrozbám. Teda vlastne zvyšovať pripravenosť štátu, keď sa cudzí aktéri snažia ovplyvňovať jeho stabilitu. Podobným spôsobom sa plánuje aj posilňovanie ministerstva obrany i zahraničných vecí, úradu vlády a ďalších útvarov.

Aké sú prvé kroky centra?

 Vybudovanie personálnych a technických kapacít, systemizácia práce v tejto téme naprieč celým rezortom vnútra. Majú prísť noví ľudia tak na analytickú časť, ako aj na strategickú komunikáciu. Dosiaľ sme naozaj ťahali za kratší koniec.

O koľko sa navýšia kapacity?

 V tejto chvíli by som nerád prezrádzal kapacity a počty. Považujem za nerozumné ukazovať všetky karty. Onedlho však budeme mať dostatočné personálne obsadenie, aby sme sa mohli venovať problematike v plnej miere.

Prečo ste napriek upozorneniam tajných služieb neočakávali, že skutočne príde k napadnutiu Ukrajiny?

Všetci sme dúfali, že verejné oznamovanie existujúcich plánov na expanziu odradí Vladimira Putina od ich realizácie. Veď vyhlásenia o vážnych ekonomických sankciách padali veľmi jasne. Intenzívne sa komunikovalo aj trebárs o plynovode Nord Stream 2. Nemci boli do posledného okamihu proti zrušeniu projektu za desať miliárd eur. Lebo ani oni neverili, že k invázii skutočne príde.

Spôsobila invázia podstatnú zmenu v činnosti vášho útvaru?

Jeho význam stúpol. Dovtedy sme diskutovali o potenciálnych rizikách. Pravdepodobnosť, že Ruská federácia použije financie, prostriedky i sieť aktérov, ktorých zázemie si u nás dlhodobo budovala, sa niekoľkonásobne zvýšila.

Nárast počtu dezinformácií sa stáva akýmsi predvojom reálneho konfliktu. Zachytili ste ho?

Niektoré dezinfokanály zvyšovali produkciu príspevkov zhruba od novembra, decembra. Môžeme špekulovať, či boli súčasťou plánovitej operácie alebo dominanciou témy Ukrajina, možno ide o kombináciu oboch faktorov. Je však preukázateľné, že isté skupiny, účty na sociálnych sieťach či weby dlhodobo prezentujú prokremeľský naratív v akýchkoľvek témach.

Ten prvý faktor je asi prevládajúci?

Ruskí stratégovia pripravujú informačné prostredia ako inherentnú súčasť vojenskej operácie. Použijúc zdravý sedliacky rozum: ak niekto pred vojenským útokom zvyšuje objemy informácií, ktoré presadzujú jeho vnímanie sveta, o čo iné môže ísť, ak nie o súčasť pripravovanej akcie? Dnes sa vojny nezačínajú prvým výstrelom z tanku. Primárne z ruských oficiálnych kanálov vychádza konflikt ako mierová operácia, v ktorej vojakov vítajú s kvetmi v rukách a vrhajú sa im div nie do náručia.

Región Pobaltia údajne nezaznamenáva zvýšenú intenzitu dezinformácií. Mýli sa Volodymyr Zelenskyj, ak upozorňuje, že práve tam môže vkročiť noha ruského vojaka?

 Otázkou je, či má ukrajinský prezident k dispozícii aktuálne dáta a či tak dobre vidí do plánov Moskvy. To ja posúdiť neviem a takisto nemám dáta od kolegov z Pobaltia o tom, či prichádza napríklad k zvýšeniu aktivizácie ruskej menšiny žijúcej v týchto krajinách, na ktorú je cielená ruská propaganda.

menuLevel = 2, menuRoute = focus/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
22. november 2024 07:49