V horúco aktuálnej téme Fokusu kladieme lupu predovšetkým nad Banskobystrický kraj, čo však ani náhodou nemá byť čítaním výlučne pre Stredoslovákov. Zrodil sa v ňom totiž neprehliadnuteľný fenomén, pri ktorom by mal každý spozornieť.
Práve v srdci Slovenského národného povstania sa z kukly vyliahol do hneda sfarbený motýľ, hoci sa už príliš nehlási k svojim prvopočiatkom v Slovenskej pospolitosti.
Svojmu vzletu na výslnie však vďačí nielen tým tzv. frustrovaným ľuďom, ani prebudeným náckom, ani nabúchaným hlupáčikom. Svoje svedomie by si mali spytovať politické strany kormidlujúce v súčasnosti krajinu pod Tatrami.
Ostatne to sčasti dokazuje naša analýza. Oslovili sme v nej viacerých expertov. Nezávisle od seba sa zhodli v jednom: Štandardné strany dostávajú knokaut. Politológ Tomáš Zálešák argumentuje slovami: „Zdá sa, že naši demokratickí politici takmer nikde nie sú schopní konať preventívne, niekedy ani rozpoznať hroziace nebezpečenstvo.“
Na skutočné problémy krajiny sa pozerajú len spoza svojich kancelárskych stolov. Maximálne zo zavretého okienka svojich luxusných limuzín. Redaktori HN (tak trochu namiesto nich) vyrazili do terénu, aby vám priniesli Nejasnú správu o konci fašizmu, čo je názov aj našej reportáže.
V nej sa dozviete, do akej miery ľudí (ne)zaujímajú župné voľby. Nie už odpovede na otázky účastníka Slovenského národného povstania. „Ako je toto možné v dvadsiatom prvom storočí? Ako na nás musia hľadieť v Európskej únii, keď už aj Nemci dávno fašizmus odsúdili?“
Fúzatému chlapíkovi, čo vymenil uniformu za menčestrové sako, vraj politici nedokážu zmysluplne oponovať. Môžeme im napomôcť s prispením inštitútu INESS. Ten ĽSNS zrátal ich ekonomické ideály prostou kalkulačkou.
Populistické rečičky o vyrovnanom rozpočte, odchodoch do dôchodku v šesťdesiatke či trojročných materských dovolenkách so stopercentným platom, by republiku dostali do deficitu miliárd eur. Avšak klobúk dolu, inak sa to fakt bohovsky počúva.
Za Kotlebu by nedal ani zlámaný groš bezpečnostný expert Radovan Bránik. No šéfa ĽSNS, na rozdiel od iných jeho neprajníkov, rešpektuje. „Zase raz budem za debila, ale Kotlebu treba brať smrteľne vážne,“ hovorí v rozhovore pre HN. „Nie je prostáčikom, ktorý sa náhodou ocitol v správnom čase na správnom mieste.“
