Nie je to tak dávno, čo ulice lemovali bilbordy s portrétmi dnes už expremiéra Roberta Fica a takisto už bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Na reklamnej ploche svietil nápis „Chránime Slovensko“, ktorý pomáhal Smeru vyhrať voľby. Ani neprekážalo, že Slovák skôr narazil na tatranského kamzíka než na migranta.
Chybička predsa len vkĺzla. Dnes zamestnávatelia prahnú po pracovníkoch ako upír po krvi, ibaže ich akosi niet. Zišli by sa aj tí spoza hraníc. Situáciu v neveľkej miere zachraňujú pracovní migranti. Prím hrajú Srbi.
Cudzinci potrebujú prácu. My zas cudzincov. Tak znie názov analýzy Focusu. Rozoberá okrem iného novelu zákona o službách v zamestnanosti, ktorá vstúpi do platnosti už budúci týždeň. Má zjednodušiť podmienky na zamestnávanie štátnych príslušníkov z tretích krajín. Na ministerstve práce od zákona očakávajú najmä zabránenie sociálnemu dampingu. Firmy sú skeptickejšie. „Legislatíva určite zjednoduší celý proces. Firmám to určite pomôže, nie však výrazne,“ uviedla pre HN Miriam Špániková z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Dnešný Focus prináša aj zopár zaujímavých príbehov. Napríklad o rodine, ktorá žila v štyroch štátoch bez toho, aby čo len vytiahla päty z domu. Áno, stále je reč o Srbsku. Pritom on je Maďar a ona zahraničná Slovenka. Nagyovci nakoniec spolu so svojimi deťmi našli skutočný domov na Slovensku. „Viete, mnohí Slováci sú nespokojní, v akom stave sa nachádza tento štát. Ale tu sa naozaj dobre žije,“ hovorí hlava rodiny Jozef Nagy.
Nenad Kostić zatiaľ žije na Slovensku sám a aj na tunajšie pomery má veľmi slušný príjem. Mesačne dostane v čistom 1 300 eur. No otázkou zostáva, koľko našincov plačúcich nad obsahom svojej peňaženky by si to chcelo s Nenadom vymeniť. Ten totiž ťahá tri šichty v automobilke, z nich dve sú dvanásťhodinovky, a ďalšie tri dni stojí za výčapným pultom od rána až do záverečnej. „V Peugeote si nás cenia. Berieme aj prácu, ktorú Slováci vôbec nechcú robiť, a naučíme sa aj to, čo oni nie,“ vyhlasuje hrdo. Svojím príjmom sa môže smelo pochváliť, veď je legálny.
Goran síce tiež zarobí, ale musí mlčať. Sám na sebe sa smeje, keď o sebe žartuje: „Ja som černoch.“ Na Slovensku žije dva roky a pozná tu len prácu načierno. Rád by sa tu usadil natrvalo. „Veď ja nie som problematický človek. Nedrogujem, nekradnem,“ poznamenáva.
Vo Focuse netreba zabúdať ani na rozhovory. Jeden z nich je so šéfom organizácie Srbov Stanem Ribičom. „Samozrejme, nie všetci Srbi sú slušní, ale tak to chodí v každom národe. Väčšina z nich však chce žiť, pracovať a mať pokoj,“ hovorí o svojich krajanoch. Ribičovi Európska únia dvakrát nevonia, ale najradšej by otvoril hranice dokorán. Jednoducho preto, že ak sa tak nestane, migranti sa poberú inde, lebo chcú pracovať, a potom už bude neskoro za nimi volať.
S bývalým diplomatom a expertom na západný Balkán Júliusom Lörinczom rozoberáme aktuálnu situáciu v Srbsku, z ktorého ľudia húfne odchádzajú nielen kvôli zlej ekonomickej situácii. Štát pretkáva sieť korupcie, problémy sú aj s nezávislosťou súdnictva, právnym štátom či so zdravotníctvom. Čo bráni v napredovaní krajiny do Európskej únie? „Pomalosť politického vedenia, ktoré odpútava pozornosť od svojich nedostatkov tým, že vinu hľadá zväčša mimo seba a obviňuje Brusel,“ odpovedá Lörincz na našu otázku.
Aj pre toho, komu vyhovujú ľahšie témy, máme kúsok z koláča Focusu. História totiž pozná udalosti s pikantnou príchuťou bulváru. Krásnu Zuzanu Forgáčovú vydali za tyranského baróna Františka Révaya. Jeho bratranec sa zahľadel do šľachtičnej a rozpútal na Záhorí trójsku vojnu. Ako? Nebudeme prezrádzať.
Prajeme vám príjemné a predovšetkým užitočné čítanie.
