covidový pociantProfimedia
StoryEditor

Výpadok zdravotného personálu začína byť limitujúci. Situácia je čoraz viac hrozivejšia

28.01.2022, 23:00
"Pociťujeme vyčerpanosť. Minimálne treba zaviesť opatrenia, ako zvýšiť počet sestier," hovorí onkológ Michal Mego.

COVID-19 akoby prehlušoval ostatné závažné ochorenia. Onkologické asi nebudú výnimkou?

 Počas prvej vlny, keď sme mali ešte pomerne málo informácií týkajúcich sa správania COVID-19, obmedzili sa kontroly pacientov v rámci ich sledovania po liečbe, respektíve predĺžili sa intervaly medzi dvomi návštevami ambulancie. Nedošlo však k obmedzeniam chemoterapií, rádioterapií alebo operácií. V tom období sme postupovali v intenciách celosvetového trendu, v súlade so zahraničnými pracoviskami, ktoré nám daný postup potvrdzovali.

Druhá vlna pandémie na Slovensku však už bola razantnejšia.

 I keď spočiatku k silným obmedzeniam neprichádzalo, postupne sa v nemocniciach výrazne kumulovali covidoví pacienti, čo malo dosah aj na onkologickú starostlivosť. Časť operácií sa nemohla realizovať, predovšetkým pre naplnenosť anestéziologicko-resuscitačných oddelení. V našom ústave našťastie toto obdobie netrvalo dlho, no v rámci celého Slovenska bola situácia horšia.

Pacienti sa museli zriekať protinádorovej liečby?

 Samotnej liečby nie, avšak občas bolo nutné uplatniť modifikácie. Tam, kde to bolo možné, sa uprednostnila tabletková chemoterapia namiesto infúznej liečby.

Čo v prípadoch pacientov, ktorí sa nakazili koronavírusom?

 Aj keď nemali symptómy, často muselo prísť k oddialeniu liečby. Keďže pri použití chemoterapie sa znižuje imunita organizmu, mali sme obavy, že keď sa do toho ešte rozvinie covid, priebeh ochorenia bude podstatne ťažší. Bolo treba počkať, kým pacient bude negatívny, až potom pokračovať. Dôvodom takéhoto postupu teda bolo nie logistické hľadisko, ale medicínske. Aby sme človeka nevystavili riziku, že do rozvíjajúcej sa infekcie pridáme ešte chemoterapiu/rádioterapiu. Toto pravidlo platí nielen pre covid, ale pre akúkoľvek infekciu. Tú musíme zvládnuť najprv.

Je koronavírus pre človeka s rakovinou fatálny?

 Fatálny nie. No štatistiky ukazujú, že onkologickí pacienti oslabení chorobou a protinádorovou liečbou majú väčšinou ťažší priebeh covidového ochorenia. Tým aj väčšiu mortalitu. I keď presné slovenské štatistiky neexistujú, naše skúsenosti to potvrdzujú.

Tie sú aké?

 Najhoršie dopadli covidoví pacienti, ktorí mali hematologické malignity. (nádorové ochorenia krvotvorných orgánov – pozn. red.) Pri nich sú napadnuté biele krvinky a tie v imunite zohrávajú kľúčovú úlohu. Preto tie horšie prognózy. Ale tvrdenie, že onkologický pacient s covidom rovná sa fatálny koniec, našťastie neplatí.

O možnom znížení kvality zdravotnej starostlivosti hovoríte len ako prednosta onkologickej kliniky alebo možno vaše slová zovšeobecniť?

 Moje vedomosti vychádzajú z našich skúseností a komunikácie s kolegami v rajónoch. Pokiaľ mi je známe, iba v Nových Zámkoch prerobili onkologické oddelenie na covidové, pracoviská v iných mestách fungovali v normálnom režime. Žiaľ, presné dáta nemáme k dispozícii. Naisto však pociťujeme vyčerpanosť personálu, hlavne stredného. Výpadok zdravotných sestier začína byť limitujúci. Situáciu už bude musieť začať niekto urgentne riešiť, lebo začína byť hrozivá.

Čo si máme predstaviť pod pojmom urgentne? Veď tak ako doktor, ani sestra nezíska kvalifikáciu v nejakom kurze.

 Minimálne treba zaviesť opatrenia, ako zvýšiť počet sestier v zdravotníctve. Jednou z možností je aj uľahčiť prístup zahraničných sestier. Pri nich však treba počítať, že budú odchádzať aj do iných krajín, prečo by mali zostávať len na Slovensku. Domnievam sa, že je potrebné upraviť systém ich vzdelávania. Za socializmu bol veľmi dobre vypracovaný, ibaže stredné zdravotné školy sme zdegradovali. Z ich absolventov sú praktické sestry bez dostatočných kompetencií. A dnes sa čudujeme, že chýba personál. Systém vzdelávania je nutné nastaviť čo najskôr, hoci ovocie z neho sa ukáže až o niekoľko rokov.

Podľa štatistík počas pandémie došlo k zníženiu počtov preventívnych prehliadok. Odzrkadlí sa tento fakt v náraste onkologických ochorení?

 Obávam sa, že áno, je však ťažké daný dosah kvantifikovať, keďže nám k tomu chýbajú relevantné dáta. Podstatnú úlohu v tejto problematike zohráva primárna diagnostika. Teda rozprávame sa o čase ešte pred príchodom k onkológovi, ale vtedy už človek môže pociťovať prvé symptómy, respektíve prebieha diagnostika. Práve toto obdobie môže byť zlomom, ktoré nás môže dobehnúť v priebehu budúceho roka a ďalších. Bariéra absencie preventívneho vyšetrenia často nie je len na strane obvodného lekára. Strach majú prirodzene aj ľudia, ktorí obmedzili návštevu zdravotného zariadenia kvôli strachu z infekcie.

Už viackrát ste zopakovali neexistenciu dát. Prečo nie sú?

 Dosiaľ nemáme funkčný onkologický register, posledné reálne údaje máme z roku 2012. Ak sa niečo zanedbalo, mala by nám stúpnuť incidencia, ale údaje v reálnom čase proste nemáme. Je to obrovská chyba. V minulosti sme mali register, ktorý bol jedným z najlepších na svete. V súvislosti s transformáciou poliklinického oddelenia klinickej onkológie a so zmenou správy Národného onkologického registra z Ústavu experimentálnej onkológie SAV na Národné centrum zdravotníckych informácií postupne narastá časový sklz. A teda absencia aktuálnych dát, ktoré sú kľúčové pri plánovaní zdravotných politík nielen v onkológii.

menuLevel = 2, menuRoute = focus/publicistika, menuAlias = publicistika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
05. október 2022 03:56