unikátna operácia členka v Nemocnici Agel Košice- ŠacaNemocnica Agel Košice- Šaca
StoryEditor

Vo fronte za koronavírusom čakajú ďalšie pandémie

08.02.2022, 23:00
Už v blízkej budúcnosti budeme musieť počítať s pribúdaním chronických pacientov a invalidných dôchodcov.

S ochorením COVID-19 zdravotníctvo nebojuje len v prvej frontovej línii. Nákaza ako prefíkaný záškodník preniká do tyla bojísk a hĺbi priekopy zákopovej vojny, ktorá sa tak skoro neskončí ani po vyhlásení papierovej kapitulácie.

Reprofilizácia nemocničných oddelení redukuje možnosti hospitalizácií s ochoreniami, o ktoré sa covid ani neobtrel. Počty preventívnych prehliadok sa utlmili a v čakárňach mnohých ordinácii posedáva menej ľudí. Lekári i zdravotné sestry v karanténach, biela medicína na druhej koľaji... To je len časť zoznamu, ktorý spoločnosti vypisuje pandémia. Účtovanie bude trvať roky.

Pomoc neskoro

Kardiovaskulárne choroby sú hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, ich podiel je 31 percent. V ére koronavírusu sa jeho krivka štverá ešte vyššie. Podľa predsedníčky Slovenskej kardiologickej spoločnosti Evy Gonçalvesovej sa dostupnosť zdravotnej starostlivosti, aj kardiologickej, mierne zhoršila. „Viacerí pacienti zo strachu z nákazy neprichádzali na plánované vyšetrenia. Došlo k zhoršeniu kontroly chronických kardiologických ochorení.“

Ľudia, u ktorých dôjde k akútnej manifestácii infarktu, mozgovej príhody či akútneho zlyhania srdca, dostávajú pomoc s oneskorením. Covid tiež zvyšuje krvnú zrážanlivosť a spôsobuje tromboembolické komplikácie, teda upchávanie ciev krvnými zrazeninami.

Podľa Gonçalvesovej je príčinou rastúcej krivky jednak preťaženie zdravotného systému a jednak strach z pobytu v nemocnici – pacienti volajú o ratu príliš neskoro. Pre preťaženie systému sa odkladá a oneskoruje liečba a diagnostika, tak operačná, ako aj intervenčná. V súčasnosti sa čakacia lehota na operácie srdca v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb predĺžila na osem mesiacov.

Predsedníčka spoločnosti však nesúhlasí s tým, že by koronavírus zasahoval len v druhej línii. „Samotné ochorenie pri ťažšom priebehu môže poškodiť srdce a cievy. Táto mortalita spadá potom skôr do skupiny úmrtí na covid.“

Alarmujúci stav badať zvlášť pri kontrolách vysokého krvného tlaku a vysokého cholesterolu. Dôvodom však nie je len sťažený prístup k lekárom, ale ako Gonçalvesová uviedla, „často k nim nechodia, lebo im neveria“.

Chudobná príbuzná

Viaceré výskumy naznačujú, že koronavírus môže vyvolať aj cukrovku. Dokonca aj u ľudí, ktorí predtým o chorobe ani len netušili. Britský denník Guardian publikoval článok o vedcoch zameriavajúcich sa na možné súvislosti korony a pankreasu. Pankreas je totiž orgán produkujúci inzulín a ten reguluje cukor v krvi.

Prezident Slovenskej diabetologickej spoločnosti Emil Martinka sa domnieva, že obe ochorenia sa navzájom umocňujú a zvyšujú závažnosť dôsledkov každého z nich. „Diabetes predstavuje rizikový terén ťažkého priebehu ochorenia COVID-19 vrátane vyššieho rizika úmrtia. A naopak, aj ľahší priebeh má negatívny vplyv na pacienta s diabetom, často s dlhodobým negatívnym efektom trvajúcim aj niekoľko mesiacov,“ hovorí Martinka.

Ani diabetes nevytŕča z radu ostatných chorôb a prehlušuje ho covid. „Negatívnu úlohu v starostlivosti o diabetes zohrávajú aj nevyhnutné epidemiologické obmedzenia,“ konštatuje Martinka. Tie spolu s radom ďalších faktorov vedú k horším výsledkom diabetu a progresii. K nej môže viesť aj výpadok pravidelných kontrol.

Napríklad liečba diabetickej nohy sa dá realizovať len pri osobných návštevách. „Problém tiež môže byť s včasnou diagnózou diabetes mellitus, čo pri diabete 1. typu alebo diabete počas tehotenstva môže mať veľmi vážne dôsledky,“ poznamenáva šéf organizácie.

Diabetologická spoločnosť už viackrát predložila príslušným orgánom témy, ktoré je nutné riešiť. Viackrát však boli odložené s odôvodnením iných priorít. Slovensko je už poslednou krajinou Európskej únie, ktorá ešte nemá prijatý Národný diabetologický program. Ten by mal rámcovo riešiť prevenciu, včasnú diagnostiku a v neposlednom rade zabezpečenie dostupnosti špecializovanej starostlivosti.

Z hľadiska vynakladaných financií je na tom slovenská diabetológia v porovnaní s inými krajinami chudobnou príbuznou. „Neuhrádza sa prakticky žiaden z výkonov napríklad starostlivosti o diabetickú neuropatiu, ischémiu dolných končatín, diabetickú nohu či liečbu inzulínovou pumpou,“ upresňuje Martinka.

Náklady na diabetikov zaostávajú aj v absolútnych číslach. Kým v európskych štátoch sa v roku 2019 pohybovali na priemernej úrovni zhruba asi 3 800 eur, na Slovensku nedosiahli ani 1 300 eur.

Útok na mozog

Korona sa nevyhýba ani sféram duševného zdravia. Po jej prekonaní lekári každému tretiemu človeku do pol roka vpísali do chorobopisu diagnózy súvisiace s neurologickými či psychiatrickými problémy. Na popredných miestach sa umiestnili neurózy a depresie. Výsledky najväčšieho svetového výskumu dosahov koronavírusu na mentálne zdravie uverejnil prestížny časopis The Lancet Psychiatry.

Pritom Svetová zdravotnícka organizácia ešte v predpandemickom roku dvíhala varovný prst s tým, že počty ľudí s duševnými poruchami narastajú. Upozorňovala aj na depresiu, ktorá sa má v krátkom čase stať druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti na svete.

Profesor Michael Zandi v britskej štúdii uvádza, že covid dokáže infikovať mozog. Zároveň však tvrdí, že väčšina symptómov prejavujúcich sa u preživších pacientov vyzerá skôr na sekundárne vplyvy na mozog, než na priame infekcie. Vedec sa zároveň obáva, že v časti populácie sa po rokoch objaví poškodenie mozgu, a to v podobe demencie.

Pandémia si berie na mušku najmä psychiku mladých ľudí. Potvrdzujú to ostatne aj prieskumy v krajine pod Tatrami. Agentúra Median zistila, že piatim percentám Slovákov vo veku od 16 do 35 rokov sa psychický stav výrazne zhoršil a štvrtina respondentov pocítila isté zhoršenie.

Ľubomíra Izková je prezidentkou Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. Potvrdzuje, že pandémia skutočne horšie zvláda mladšia generácia. „No týka sa to všetkých vekových skupín. Na duševný stav má výrazný vplyv sociálna situácia, strácajú sa pracovné návyky a podobne.“

Psychiatri sa na nedostatok práce nemôžu sťažovať. „Pracujú na svojom maxime. Je nás nedostatok a čakacie lehoty sú dlhé,“ podčiarkuje Izáková. Situáciu by aspoň čiastočne mala zlepšiť Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria. Platí od prvého januára tohto roku a smeruje k rozvoju komunitnej psychiatrie.

 

22. máj 2022 09:57