Česká republika sedí na dvadsiatom siedmom mieste World happiness reportu. Teda o pekných pár priečok vyššie ako Slovensko. A to už nehovoríme o Maďarsku, ktoré sa umiestnilo na deväťdesiatom prvom mieste rebríčka.
Zas to klišé
Roztrúsenie krajín Vyšehradskej štvorky v rámci jedného hodnotenia predstavuje na prvý pohľad to najzaujímavejšie na celom reporte OSN. Aspoň z našej perspektívy. Vo väčšine indexov šťastia, napríklad Better life index od OECD, sa totiž krajiny strednej Európy zvyčajne svorne motajú okolo seba.
„V pocite šťastia v medzinárodných porovnaniach, ktoré mám k dispozícii, susedíme s Českou republikou,“ potvrdzuje pekný stredoeurópsky zvyk Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Na stole teda máme minimálne dve otázky. Jednu trochu manipulatívnu. Čo spraviť, aby sme v tomto rebríčku poskočili vyššie? A druhú, ktorá zaváňa slovenským publicistickým klišé. Prečo (do čerta) sú tí Česi zasa šťastnejší? Lepšie povedané, v čom môže podľa World happiness reportu 2016 byť spriemerovaný Čech šťastnejší než štatisticky očistený Slovák?
Šťastný ako Dán
Rozdiel takmer dvadsiatich priečok v jednom rebríčku na prvý pohľad príliš logicky nevyznieva. Ani geografická poloha, ani iná minulosť, ani odlišná kultúra v tom prsty mať nebudú. Tieto argumenty si treba šetriť na šťastné kráľovstvo dánske, ktoré v rebríčku nájdeme ako prvé. Prípadne na Švajčiarsko či na tretie miesto – Island.
Dokonca ani odlišný pohľad na šťastie medzi nami a západnými susedmi výrazne karty zamiešať nemohol. Tendencia vybrať skôr priemerné hodnotenie je typická pre obe krajiny. „Česi a Slováci sú si veľmi podobní. Chápanie šťastia sa v našich spoločnostiach veľmi nelíši,“ pridáva sa Dana Hamplová zo Sociologického ústavu, no tentoraz Akadémie vied Českej republiky.
Takže rozdiel treba hľadať niekde úplne inde. A nezostáva nič iné, než sa prehrabávať jednotlivými kategóriami, ktoré World happiness report zarátava. Prvým ukazovateľom je hrubý domáci produkt na obyvateľa. Následne sa k slovu dostávajú aj výsledky prieskumov. Tie majú za úlohu tvrdé, často kritizované „číslo na hlavu“ poľudštiť.
Štedrosť a korupcia
Tak zostaňme pre túto chvíľu poľudštení a nechajme hrubý domáci produkt bokom. Nakoniec, rozdiely v HDP v sledovaných rokoch 2013 a 2015 medzi Českom a Slovenskom sú síce citeľné, ale z hľadiska výsledkov rebríčka zďaleka nie rozhodujúce.
Podobne to platí v ďalších dvoch oblastiach. Pri vnímaní korupcie alebo pri hodnotení štedrosti obyvateľov. Obe kritériá vychádzali z dotazníkových odpovedí. Konkrétne pri štedrosti otázka znela: „Prispeli ste v minulom mesiaci na charitu?“ No ani pri jednom, ani pri druhom ukazovateli sa farebné čiaročky českého a slovenského grafu od seba nevzdialili do tej miery, aby to stálo za reč.
Na prvý citeľnejší rozdiel možno naraziť až pri kategórii s názvom spoločenská podpora. No pozor, nehovoríme o podpore štátnych inštitúcií, ale o opore v rodine a medzi priateľmi počas ťažších životných situácií. V tomto ohľade sú Slováci od svojich západných susedov šťastnejší.
„Slovensko je menej individualizovaná spoločnosť. Viac tu funguje solidarita v rámci súkromnej, rodinnej sféry, vzájomná pomoc a pripútanosť k priestoru menšieho neformálneho spoločenstva, ako je domov, rodina, priatelia,“ vysvetľuje sociologička Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky. Inak povedané, Slováci sú súdržnejší ako ich bratia Česi.
Lenže radosť aj z tohto síce drobného slovenského náskoku dlho nevydrží. Česi totiž ten minimálny rozdiel stiahli v kategórii očakávanej dĺžky života bez zdravotných ťažkostí. Takže pátranie, prečo sú naši západní susedia podľa World happiness reportu tak nešťastne šťastnejší, pokračuje. No vnímanie podpory v spoločnosti je dobrá indícia. Takže sa k nej ešte raz vrátime.
Kde je pes zakopaný
Na výber tak ostáva jedna z posledných oblastí, ktorú report skúma. Kategória stojí za pozornosť dvojnásobne. Pretože v konkurencii indexov šťastia sa v takom otvorenom znení nevyskytuje.
Index šťastia od OSN ju uvádza pod názvom sloboda v životných rozhodnutiach. Zdrojom hodnotenia boli odpovede na zdanlivo nevinnú otázku: „Ste spokojný alebo nespokojný s vašou slobodou pri rozhodovaní, ako naložiť so svojím životom?“
A Česi sa podľa výsledkov indexu cítia takmer dvojnásobne slobodnejší ako Slováci. Ak teda chceme poskočiť vyššie v budúcich World happiness reportoch, tak sa na túto oblasť musíme pozrieť podrobnejšie. Takže otázka do nového roka: Prečo sa na Slovensku cítime pri životných rozhodnutiach viac zviazaní ako Česi?
Hneď na prvom mieste stojí zistenie, ktoré za revolučné čitateľ označí len ťažko. A to slabá dôvera v štát a jeho inštitúcie.
Čím sa nám do textu vracia už raz prežutá kategória – podpora v spoločnosti. No nie v najpríjemnejšej súvislosti. Podľa Oľgy Gyárfášovej totiž voľnosť rozhodnutí a súdržnosť Slovákov v rodine či medzi známymi vzájomne súvisia. Náskok v jednej kategórii sa tak obratom môže pretaviť do zaostávania v kategórii druhej.
„Dôvera v rovnosť v kontakte s úradmi či pred zákonom je na Slovensku viac poznamená nedôverou ako v Česku,“ uvažuje sociologička. Zrátané a podčiarknuté. V odseku vyššie oslavovaná súdržnosť Slovákov naberá trpkú príchuť. Aj keď žiaden prieskum neodhalí, či si viac dôverujeme v súkromní, pretože nedôverujeme inštitúciám. Alebo naopak, keďže si viac dôverujeme v súkromí, nemusíme už veriť inštitúciám.
Justičná priepasť a vidiek
Názor Oľgy Gyárfášovej ani náhodou nemožno označiť za netradičný. Rovnaký pohľad zdieľa aj Michal Vašečka, sociológ z Masarykovej univerzity v Brne. „Viaceré inštitúcie významné pre moderný štát fungujú v Českej republike lepšie a otvorenejšie. Občania k nim majú vyššiu dôveru ako v Slovenskej republike,“ podotýka Vašečka.
A ak nám nestačia vyjadrenia sociológov, možno si vytiahnuť dostupné prieskumy verejnej mienky u nás a v Česku.
Rozdiel s rozmermi priemernej priepasti ponúka napríklad dôvera v súdnictvo. Stačí si zalistovať českými a slovenskými médiami. Minulý rok prieskum Centra pre výskum verejnej mienky Akadémie vied Českej republiky vyvolal v mediálnom svete u našich susedov hlučné bitie na poplach. Dôvera v súdy v Česku klesla na úroveň 51 percent.
Z našej perspektívy zistenie zďaleka nie je také alarmujúce. Obzvlášť, ak ju porovnáme s výsledky prieskumu agentúry TNS, ktorý prebehol u nás pred dvomi mesiacmi. Dôvera v justíciu podľa výsledkov síce vzrástla, no na úroveň 33 percent. A objednávateľ, Súdna rada Slovenskej republiky, netajil nadšenie.
„Výsledky prieskumu svedčia o opatrnom zlepšení vo vnímaní súdnictva. Verím, že ide o začiatok trendu, ktorý bude pokračovať,“ konštatovala v októbrovej tlačovej správe Jana Bajánková, predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky.
Samozrejme, prieskumy vyšli v inom období, panuje medzi nimi ročný odstup, o odlišnostiach v metodológii či vzorke netreba hovoriť. No rozdiel takmer dvadsať percent je stále príliš široký na to, aby sme porovnanie vyškrtli ako irelevantné.
Lenže slovenské nešťastie v porovnaní s Čechmi sa nemusí vždy skrývať len v súdoch alebo úradoch. A odlišnosti pri vnímaní slobody v rozhodovaní medzi nami a Čechmi majú očividne hlbšie korene.
Siahajúce napríklad aj na slovenský vidiek. Práve menšie obce a mestečká predstavujú často omnoho súdržnejšie, no na druhej strane konzervatívnejšie celky.
„Slovenská spoločnosť je najmä v rurálnom prostredí tradičnejšia a prirodzene tak otvára menší priestor na slobodnejšie rozhodnutia, a to vzhľadom na vzájomný dohľad či mieru autoritárstva,“ uzatvára Michal Vašečka.
Konečne pointa
A dostávame sa k úskaliu všetkých svetových porovnaní. Čo s tým? Nemusíme byť šťastní ako Dáni. Ale je koniec roka, ideálny čas dávať si predsavzatia. A jedno z nich môže byť, aby sa ten nemenovaný spriemerovaný Slovák cítil pri životných rozhodnutiach slobodnejšie.
A keď to nepôjde, stačí, aby sa cítili slobodnejšie pri jednom rozhodnutí. Až bude ďalší rok dávať v prieskume odpoveď na otázku: „Ste spokojný alebo nespokojný s vašou slobodou pri rozhodovaní, ako naložiť so svojím životom?“, slobodne môže povedať: „Áno, úplne.“
Rebríček šťastia:
1. Dánsko
2. Švajčiarsko
3. Island
4. Nórsko
5. Fínsko
....
27. Česko
45. Slovensko
57. Poľsko
91. Maďarsko