Porovnávať mieru šťastia medzi kultúrne vzdialenými štátmi je vždy ošemetné. Ošemetnejšie je už len konfrontovať pocit spokojnosti v odlišných historických dobách. A to i v tej istej krajine. Napríklad porodnávnať pocit šťastia v socializme a dnes. Mimochodom, disciplína, ktorej sa u nás stále viac darí.
Preto sme sa v HN Focuse rozhodli urobiť vlastný pseudoindex spokojnosti. Aby sme sa na jednotlivé historické etapy pozreli s odstupom.
Viacero oblastí
V našom pseudoindexe sme tak skúsili porovnávať pocit šťastia spoločnosti počas jednotlivých rokov od roku 1975. A to podľa výlučne jedného parametra, počtu samovrážd. Cieľ pseudoindexu je jednoznačný. Preskúmať vplyv politiky a historických udalostí na počet dobrovolných usmrtení.
Samozrejme, len ťažko hovoriť o priamej spojitosti. Lenže vylúčiť ich zatiaľ nemožno. A zrejme až náš pseudoindex dokáže, že tadial cesta nevedie. Alebo nie. Každopádne z pokus to stojí. Aspoň na poslednej strane HN Focusu.
V každom prípade, výsledky stoja za pozornosť. Napríklad tvrdenie, že za socializmu sa žilo lepšie, pod tlakom nášho pseudoindexu neobstojí.
Socializmus vedie
Ak sa totiž pozrieme na počet obyvateľov slovenskej časti Československa, ktorí si dobrovoľne siahli na život, od roku 1975 do roku 1989 ani raz číslo nekleslo pod šesťsto. Vyplýva to z údajov, ktoré Focusu poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií. A naopak.
Po nežnej revolúcii stúpol počet samovrážd nad hranicu šesťsto len v piatich prípadoch. V roku 1990, čo si však možno vysvetliť rozpadom socialistického zriadenia. A potom až počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 až 2010 a naposledy v roku 2013.
Zrátané a podčiarknuté, ak počet samovrážd odráža spokojnosť či nespokojnosť s vlastným životom, tak za socializmu sa lepšie nežilo. Nakoniec, minulý rok si siahlo na život 592 ľudí. Z hľadiska porevolučného vývoja ide o jedno z najhorších čísel.
Napriek tomu od roku 1975 do roku 1989 bol počet samovrážd vždy vyšší. V čom si teda vysvetliť mýty o lepšom živote v socializme? Dôvodov je, prirodzene, mnoho. Od spomienkového optimizmu po ???
Šťastná zvrchovanosť
V prípade, že sa na rozpad Československa a vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky budeme pozerať optikou Focus Pseudoindexu, tak to bol krok správnym smerom. V čase pálenia vatier zvrchovanosti počet samovrážd na Slovensku klesol na najnižšie hodnoty zo sledovaného obdobia.
V roku 1993 dobrovoľne odišlo zo sveta 358 ľudí – takmer o dvesto menej ako predchádzajúci rok. A v roku 1994 spáchalo samovraždu o 42 ľudí menej. Počas nasledujúcej éry mečiarizmu a v období po páde Vladimíra Mečiara sa čísla v zásade nemenili. Oscilovali v priemere okolo 450 zosnulých ročne.
Krízový rok
Významný výkyv nastal až v spomínaných krízových rokoch 2008 – 2010. Práve to by mohlo podčiarknuť úzky súvis medzi samovraždami a ekonomickými ukazovateľmi krajiny. „Vysoká hodnota počtu samovrážd v roku 2008 súvisí so začiatkom hospodárskej krízy,“ uvádza trojica autoriek, Kornélia Cséfalvaiová, Elena Makhalova a Jitka Langhamrová v Analýze samovražednosti na Slovensku a v Českej republike pomocou zhlukovej analýzy.
No i táto teória má svoje protinázory. Napríklad, že na počet samovrážd počas krízy malo väčší vplyv podnebie. Poznatok vychádza z medzinárodnej štúdie, ktorá monitorovala vývoj v 29 krajinách.
„Naprieč štátmi zasiahnutými krízou počet samovrážd je najvyšší v pobaltských krajinách a v Rusku. Zjednodušene povedané platí, že ak je v spoločnosti väčšia nezamestnanosť a zároveň väčšia zima, bude vyššia aj samovražednosť,“ vyhlásil v auguste tohto roka český profesor Cyril Höschl a riaditeľ Národného ústavu duševného zdravia. Zhŕňal tak výsledky medzinárodnej štúdie, ktorá sledovala 29 krajín.