Keď Európska únia v roku 2013 prijímala do svojich radov Chorvátsko, málokto pochyboval o tom, že ako ďalší budú nasledovať jeho susedia na Západnom Balkáne. Čierna Hora v tom čase už rok viedla s Bruselom prístupové rokovania, Srbsko sa pripravovalo na ich otvorenie a Albánsko dúfalo, že po sérii reforiem konečne dostane zelenú. O 13 rokov neskôr je všetko inak.
Najväčšou témou európskeho rozširovania už nie je Belehrad, Podgorica ani Tirana, ale Kyjev. Ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 obrátila priority Bruselu naruby. Kyjev získal kandidátsky štatút v rekordnom čase a členské štáty začali hovoriť o jeho budúcnosti v Únii ako o strategickej nevyhnutnosti. Krajiny západného Balkánu medzitým sledujú, ako sa ich desaťročia trvajúce reformy dostávajú do tieňa vojny u našich východných susedov.
Dva rozdielne prístupy
Rozhodovanie o ďalšom rozšírení Európskej únie tak už dávno nie je len záležitosťou technického hodnotenia reformného pokroku kandidátov a skúmania správ Európskej komisie. Stáva sa jednou z najväčších geopolitických otázok súčasnej Európy. Práve pri ďalšom rozširovaní sa stretávajú dva odlišné prístupy, a to dlhoročný proces založený na reformách a nový dôraz na geopolitiku a bezpečnosť.
V článku sa ešte dočítate:
• Prečo je Čierna Hora najbližšie k členstvu.
• Ako Ukrajina zmenila debatu o rozšírení.
• Prečo Francúzsko žiada reformu Únie.
• Čo hrozí pri ďalšom veľkom rozšírení.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
