Kurdistan: Jeden národ, dve autonómie, štyri štáty

Názory na „kurdskú otázku“ sú však často polarizované – v priebehu minulého storočia ich obviňovali z terorizmu, ale aj ospevovali ako bojovníkov za slobodu. Pozornosť zvyšku sveta sa na Kurdov začala upriamovať najmä v dôsledku ich aktívnej úlohy v boji proti teroristickej organizácii islamský štát, ktorá bola posledné roky hlavným zdrojom násilností na vojnou zmietanom Blízkom východe.
Kurdistan, v preklade „zem Kurdov“ je horská oblasť sporného rozsahu rozprestierajúca sa v geografickom srdci Blízkeho východu, na ktorej Kurdi predstavujú etnickú väčšinu. Prechádza juhovýchodným Tureckom, severným Irakom, severozápadným Iránom a severovýchodnou Sýriou. Podľa odhadov Kurdského inštitútu v Paríži na svete v súčasnosti žije približne 40 miliónov Kurdov. Po prvej svetovej vojne, kedy bojovali na strane Spojencov výmenou za prísľub vytvorenia samostatného kurdského štátu, sa však stali obeťami mierových dohôd. Napokon sa podpisom Zmluvy z Lausanne v roku 1923 kurdské územie rozdelilo medzi Turecko, Irán a územia v novovzniknutej Sýrii a Iraku a v tejto podobe usporiadanie pretrvalo dodnes.
Prvú oficiálnu autonómiu sa podarilo irackým Kurdom vybojovať začiatkom 90. rokov v dôsledku vojny v perzskom zálive po tom, ako Irak obsadil Kuvajt, čo spustilo medzinárodný konflikt a povstania Kurdov a šiítov na zvrhnutie vlády Saddáma Husajna. V roku 1991 bola vytvorená kurdská regionálna vláda, no hranice ich autonómneho územia nikdy neboli presne definované. Dlhé roky po vzniku trpeli ekonomickými sankciami Iraku a rekonštrukciu územia dosiahli len vďaka rozvojovej pomoci od OSN a postupne si vybudovali blízke obchodné vzťahy s Tureckom, cez ktoré začali vyvážať ropu do zvyšku sveta. Práve preto v súčasnom kontexte kurdského referenda o osamostatnení, ktoré sa konalo v pondelok, Turecko zastrašuje hrozbami o odstavení ropovodu. Má totiž strach, že pozitívny výsledok motivuje ich kurdskú populáciu k podobným krokom.
Druhú autonómiu vytvorili Kurdi na severe Sýrie v roku 2012 v regióne nazývanom Rojava. Hoci v 80. rokoch vláda Hafiza Assada podporovala tureckú ľavicovú kurdskú stranu PKK pre zvýšenie svojho politického vplyvu v regióne, v deväťdesiatych rokoch došlo k zmene a vláda začala požadovať ich stiahnutie zo Sýrie. Sýrski Kurdi však neskôr založili miestnu sesterskú politickú organizáciu, ktorá čelila prenasledovaniu a útlaku zo strany Assadovho režimu. Po vypuknutí povstaní proti Bašarovi Assadovi v roku 2011, ktoré sa neskôr zvrhli do občianskej vojny, sa sýrski Kurdi stiahli na sever, kde začali zakladať komúny a následne vyhlásili autonómny región. Medzinárodná komunita však jeho existenciu neuznáva a nikdy neboli prizvaní ani na mierové rokovania Medzinárodnej skupiny podpory pre Sýriu ISSG organizované Organizáciou spojených národov.